#760: Katarina - Re: Re: Re:  

 Nie Katarina, takto to nie je v poriadku. V poriadku je, ak človek zažíva hlbokú jednodu duše a tela v oblasti sexuality. Keď jeho pociťovaná sexuálna identita a biologické pohlavie si neodporujú. Takto to je u min. 98 - 99 % populácie. 

To, že inak nedokážeš existovať ešte neznamená, že tak to má aj musí byť. Urobila si si zlý záver.

A takto to pre teba nie je dobré. Vidíš to pre seba ako dobré len z nutnosti, lebo nevidíš inú možnosť ako prežiť. Zmierila si sa s tým a po rokoch trápenia a plaču si presvedčila samú seba, že je to OK. Tento názor si neprijala v skutočnej slobode, ale z donútenia okolnosťami.  

Nie je to dobré už len pre to, že svoju ženskosť vidíš iba ty, okolie tú ženskosť nevidí. Je mi ľúto, že ti musím hovoriť takéto bolestné, ale pravdivé slová. 

#766: beautiful - Re: Re: Re: Re:  

 odkial mas tu istotu, ze tvoje slova su take pravdive?

mas na tie tvoje "profesionalne posudky" aj nejaku kvalifikaciu alebo to vychadza len z tvojho zivotneho presvedcenia a nazorov?

#766: beautiful - Re: Re: Re: Re:  

 Ale ano, je to pre mna dobre. Lepsie ako teraz som sa este necitila. Roky som sa z donutenia okolnostami snazila presvedcit seba samu o tom, ze som muz. Ved mas muzske telo, tak sa snaz, si chlap... A potom nastal zlom, ked som sa prestala odmietat. Prestala som zapierat, kym som, a urobila som to slobodne, pretoze som si konecne uvedomila, ze ta druha cesta, kde by som sa snazila zit ako muz, by ma nakoniec zabila. A ja mam zivot celkom rada.

Okolie tu zenskost vidi. Stretla som - uz sice davnejsie, mozno tak pred rokom - kolegynu z byvalej roboty a ta si to vsimla hned. "Si take dievcatko, uz len ta namalovat" - to mi povedala hned na uvitanie. To bolo tusim v prvy den, ked som si vonku zobrala damsku bundu. Este som sa hanbila o tom rozpravat, tak som to nijak nerozvadzala - ale potesilo ma to. Dufam, ze ju este stretnem, fakt by sa mi zisiel niekto, kto by ma tym farbickam naucil.

V poslednom case som zacala byt otvorenejsia k okoliu, teraz mi nerobi problem porozpravat sa o svojej identite aj s niekym, koho nepoznam. Ak vidim, ze nechce na mna utocit, len ho to naozaj zaujima, kludne. Minuly tyzden som takto hovorila s jednym chlapikom, ten potom dokonca aj uhadol ze som lesba. Asi po desiatich minutach ako sme spolu sedeli prehlasil - "Ty si fakt baba". Pytam sa, ze podla coho to vie, okrem mojich slov. Prehlasil, ze proste mam zensku rec tela. Ako sedim, hram sa s vlasmi...

A kamaratova manzelka mi povedala, ze mam super postavu. No este aby nie, schudla som kvoli nej 10 kil. Kvoli postave samozrejme. Nie manzelke :)

Neboj, tvoje slova ma nebolia. Jednoducho to nechapes v plnom rozsahu. Jedine, cez co ma ako-tak poznas, je tato diskusia. A to asi nestaci na pochopenie takejto zlozitej veci.