Petìcia za omilostenie Jozefa Andreja z Popradu.

 "Jozef, ktorý odpojil syna († 24) od pľúcnej ventilácie: Prečo poslal Dominika do neba?" - prečo? No možno jednoducho preto, že aj on je len človek a už nevládal. 24 rokov sa stará o svojho nevládneho syna, lebo ho nedokáže odložiť do ústavu. Dá mu všetko a dal by mu ešte viac, keby mohol. Živí svoju rodinu z mizerných pár stoviek a verím, že väčšina prostriedkov padla práve na starostlivosť o človeka, ktorý by tú opateru svojim rodičom nikdy nemohol vrátiť, nijakým spôsobom. Robia to proste preto, lebo je to ich dieťa a inak nemôžu. A to všetko za vedomia, že ich život už nikdy nebude veselý a plnohodnotný a tiež, že svojmu druhému synovi vlasne čiastočne vezmú detstvo. A potom príde tá miliónta slabá chvíľka, no tentoraz o niečo zúfalejšia a on je presvedčený, že je len jediné riešenie - najlepšie, aké môže pre svojho syna urobiť... a možno pre seba, aby sa nezbláznil. Ale v tomto prípade je to úplne jedno, lebo prídu mocní, ktorí rozhodnú o tom, že to bolo zlé zlé zlé a prikážu 20, 25, doživotie... lebo milujúci rodič, ktorý nestrčil svoje choré dieťa do ústavu, no podriadil mu život celej rodiny, ktorý ju živil z parádnych 600 eur mesačne, z ktorých si polovicu sám odmakal (na úkor svojej manželky, ktorá to zatiaľ ťahala s chlapcom doma a tak to s ňou teraz aj vyzerá), tak takýto človek, milí moji, si nič iné ako tvrdý trest nezaslúži!! Som zhnusená, rozčúlená a je mi smutno, lebo na systém vždy doplatia tí najzraniteľnejší, ktorým keď život postaví do cesty balvan, tak oni si vyberú tú ťažiu cestu a prelezú ho. Ktovie, ako by sme toho človeka nenávideli, keby ten balvan obišiel... a hlavne, ako by sa nenávidel on sám. Tak zobudíme sa niekedy?