Výzva slobodných občanov Slovenska

Ako začať? Je samozrejmé, že tieto myšlienky museli nadchnúť každého slušného človeka. Ale je to tak závažná téma a rozhodujúci krok, že je nutné všetko s chladnou hlavou zvážiť. Nie je na mieste ani prílišná ustráchanosť alebo pštrosia politika, ale ani prehnaná eufória a hurá systém. Preto myslím, že ľudia, ktorí odišli a chceli by sa vrátiť na normálne Slovensko, by ešte hádam nemali baliť a my, čo sme tu, by sme mali byť veľmi obozretní, aby sme niečo neprepálili, (tých príležitostí na opravu mnoho nie je, ak vôbec nejaká).

Je nás 5 miliónov a veľmi mnoho z nás, inak slušných ľudí má potrebu sa za každú cenu zviditeľniť alebo presadiť a často na úkor veci samotnej, (to nie je môj názor, je to realita niekoľkých desaťročí). Je pred nami obrovský a zásadný cieľ a na jeho dosiahnutie je NUTNÉ spoločné úsilie, lebo cesta k nemu nebude jednoduchá. Preto prosím všetkých: NEDROBME TOTO ÚSILIE, i keď by sa jednalo o akékoľvek šlachetné myšlienky alebo činy - na všetko bude dosť času po dosiahnutí tohto základného cieľa. Ak ho opäť nedosiahneme, všetko ostatné je aj tak zbytočné. Potlačme na čas trochu svoje ego a podporme tých niekoľkých, ktorým dôverujeme, aby svoju kožu na trh neniesli zbytočne. My nepotrebujeme obete, my chceme slobodné a prosperujúce Slovensko, spravované slušnými ľuďmi.
Je tu ale zásadný problém: tieto informácie sa šíria veľmi pomaly a k mnohým ľuďom sa vôbec nedostávajú, neexistuje spätná väzba, neexistuje koordinácia, široká verejnosť nepozná protagonistov (možnosť zneužitia, provokatérstvo), nie sú žiadne vodcovské osobnosti požívajúce vážnosť a úctu spoločnosti, ...
Nakoniec, odozvu doterajších aktivít najlepšie uvidíme už teraz 9.11. pri voľbách do VÚC a ich výsledkoch a hneď potom na námestiach. Bohužiaľ, nie som veľký optimista. (Myslím, že situácia ešte stále nedozrela - Slovák potrebuje "omnoho viac" - ešte je len v predklone, a kým ho dostanú na kolená ešte potrvá - hold, tvrdá nátura. Myslím, že to potrebuje zase väčší otras, napr. rozpad EU, a zdá sa, že ani to už moc dlho nepotrvá).
Poroba, žiaľ a strádanie zoceluje, (len by to nemalo trvať príliš dlho, aby sa nevytratila pamäť národa). Nádej zomiera posledná.