ZABRÁŇME STRIEĽANIU VLKOV - HROMADNÁ PRIPOMIENKA PROTI ZRUŠENIU CELOROČNEJ OCHRANY VLKA DRAVÉHO (Michal Kiča a Jaromír Šíbl)
HROMADNÁ PRIPOMIENKA k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. (LP/2024/593)
‼️ ZABRÁŇME OPÄTOVNÉMU STRIEĽANIU VLKOV NA SLOVENSKU🐺
➡️Ministerstvo životného prostredia SR spustilo pripomienkové konanie k vyhláške, ktorá by opäť umožnila strieľanie vlkov na Slovensku.
‼️Podporte hromadnú pripomienku, ktorá požaduje:
- zastavenie legislatívneho procesu ako celku,
- odmieta zrušenie celoročnej ochrany vlka dravého a obnovenie jeho kvótového lovu,
- podrobne poukazuje na nesúlad návrhu vyhlášky s právom EÚ a na doterajšie konania,
- podrobne preukazuje legislatívne pochybenia v procese jej tvorby a žiada jej stiahnutie.
Život vlkov je podľa tejto vlády asi najväčším ohrozením Slovenska. Pred niekoľkými dňami komisia pre určenie kvóty lovu vlka dravého pri ministerstve pôdohospodárstva stanovila ročnú kvótu na 74 jedincov na sezónu 2024/2025. Tarabova vyhláška je poslednou prekážkou pre ich strieľanie. Aj Váš podpis ich môže zachrániť!
Pripomienku je možné podporiť do 26. 11. 2024.
Michal Kiča, advokát so zameraním na environmentálne právo, Demokrati
Jaromír Šíbl, environmentalista, Demokrati
Nasleduje text pripomienok, s ktorými sa svojou podporou stotožňujete:
Pripomienky Mgr. Michala Kiču, advokáta so zameraním na environmentálne právo a RNDr. Jaromíra Šíbla, PhD., environmentalistu, k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Návrh vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, bol dňa 6. 11. 2024 predložený do legislatívneho procesu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (rezortné číslo: 16253/2024-1.8.1) v legislatívnom procese LP/2024/593 a je dostupný na tomto odkaze:
https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2024/593
(ďalej len “návrh vyhlášky”).
K návrhu vyhlášky predkladáme tieto pripomienky:
1. Pripomienky k procesnej a vecnej stránke legislatívneho procesu k celému materiálu
Požadujeme stiahnutie návrhu vyhlášky z legislatívneho procesu.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Z dôvodov uvedených v pripomienkach č. 2 až 5 požadujeme stiahnutie celého materiálu z legislatívneho procesu a nepokračovanie v ňom.
2. Pripomienky k Čl. I novelizačný bod 1. a 4.
Požadujeme vypustenie novelizačných bodov 1. a 4. Čl. I návrhu vyhlášky bez náhrady.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Zásadne nesúhlasíme so zmenou kategórie pri druhu vlk dravý (Canis lupus) z chráneného živočícha na vybraný druh živočícha, teda preradenie z prílohy č. 5 vyhlášky do prílohy č. 7 vyhlášky, a teda zrušenie jeho celoročnej ochrany zavedenej vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Zrušenie celoročnej ochrany vlka dravého nemá žiaden odborný alebo vedecký základ, neopiera sa o vedecké poznatky a odborné štúdie a predstavuje ohrozenie karpatskej populácie vlka dravého.
Pripomíname predkladateľovi a osobitne aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, že v reakcii na stanovenie kvóty na lov vlka dravého v roku 2020 a predchádzajúci právny stav (absencia celoročnej ochrany vlka dravého) bola Slovenskej republike adresovaná výzva Európskej komisie, generálneho riaditeľstva pre životné prostredie, z 1. 12. 2020, č. Ares (2020) 7247987. Európska komisia v reakcii na stanovenie ročnej kvóty lovu vlka dravého pre sezónu 2020/2021 (počet jedincov 50) požadovala vysvetlenie, na akom základe bola kvóta stanovená, keďže Slovenská republika v tom čase nedisponovala dôveryhodnou aktuálnou odbornou štúdiou o stave a početnosti populácie vlka dravého (založená na analýze DNA), ktorá by preukázala, že lov v tomto rozsahu je zlučiteľný so zachovaním priaznivého stavu ochrany slovenskej populácie vlka dravého. Zavedenie celoročnej ochrany vlka dravého bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Európska komisia nevykonala v tejto veci voči Slovenskej republike ďalšie kroky.
Európska komisia vo vyššie uvedenej výzve odkázala na konanie vo veci porušenia práva Európskej únie č. 2013/4081 /C(2013) 3056 final/ voči Slovenskej republike s upozornením na vykonávanie smernice Rady 92/43/EHS z 21. 5. 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len “Smernica o biotopoch”) pokiaľ ide o lov vlka dravého (Canis lupus) v Slovenskej republike. Európska komisia vytýkala umožnenie lovu vlka dravého v územiach európskeho významu, nevykonanie opatrení na manažment druhu zameraných na zachovanie jeho populácie v priaznivom stave ochrany, nepreskúmateľnosť vplyvov vtedy určených kvót na priaznivý stav ochrany populácie druhu, nespoľahlivosť údajov, z ktorých sa vychádzalo pri určení kvót (ich nedostatočný vedecký základ), vystavenie existujúcej populácie vlka dravého veľkému riziku, či nevyhodnotenie cezhraničných účinkov lovu vlka vo vzťahu k celému európskemu územiu členských štátov, čo podľa Európskej komisie viedlo k porušeniu čl. 2 ods. 2, čl. 11, č. 14 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 až 4 smernice o biotopoch.
Návrh vyhlášky v spojitosti s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 28. 10. 2024, č. 24431/2024, 6647/2024-740, ktorým sa určila kvóta lovu vlka dravého 2024/2025 v počte 74 jedincov, nielenže nevychádza z odborných a nesporných podkladov, ale tieto priamo ignoruje. Predkladateľ nijako nepreukázal, (napr. odkazom na výsledky Záverečnej správy z Výskumu početnosti vlka na základe analýzy DNA, doručená Štátnej ochrane prírody SR v roku 2024), že obnovenie kvótového lovu vlka dravého a určenie kvóty 74 jedincov nespôsobí zhoršenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto chráneného druhu.
Zrušenie ochrany vlka dravého predstavuje do budúcnosti v podstate “bianco šek” pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pretože Ministerstvo životného prostredia SR nedisponuje právomocou vyplývajúcou zo zákona efektívne ovplyvniť stanovenie kvóty lovu vlka dravého. Populáciu vlka dravého tak vystavuje značnému riziku nevhodných, až excesívnych manažmentových zásahov v podobe ich lovu s negatívnymi dopadmi na populáciu karpatských vlkov. Napokon, samotná kvóta nemusí byť zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určená vôbec, čím by nastal stav, že lov vlka dravého nemá žiadne obmedzenie. Dôsledkom vydania vyhlášky tak môže byť aj právne neobmedzený lov, ktorý nemusí byť obmedzený bez ohľadu na jeho následky.
Uvedeným postupom je zrejmé, že predkladateľ v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti nedostatočne vyhodnotil dôsledky obnovenia kvótového lovu vlka dravého na Slovensku, čím sa dostáva do rizika rozporu s čl. 2 ods. 2, čl. 11, č. 14 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 až 4 Smernice o biotopoch a potenciálne vystavuje Slovenskú republiku ďalšiemu otvoreniu konania o porušení práva Európskej únie, ako tomu bolo v roku 2013.
Predkladateľ ignoruje, že Smernica o biotopoch určuje členským štátom povinnosť zabezpečovať priaznivý stav ochrany tohto druhu, pričom priaznivý stav ochrany nemožno zužovať len na počet jedincov na území štátu. Jednotlivé členské štáty síce vykonávajú svoju pôsobnosť len na svojom území, ale jednotlivé opatrenia ktoré prijímajú, by mali smerovať k tomu, aby tento priaznivý stav bol zabezpečený na úrovni biogeografických regiónov, ktoré presahujú hranice členských štátov, resp. v rámci celého územia Európskej únie zohľadňujúc geografické podmienky. V prípade vydania návrhu vyhlášky by sa Slovenská republika stala opäť jediným členským štátom v rámci stredoeurópskeho regiónu, v ktorom vlk dravý nie je chráneným druhom. Existujúce hraničné pásma s celoročnou ochranou, vzhľadom na veľkosť teritórií vlka dravého, by naďalej nemali požadovaný efekt.
Predkladateľ ďalej ignoruje, že návrh umožňuje usmrcovanie vlkov aj v územiach európskeho významu, ktoré majú vlka dravého ako hlavný predmet ochrany, teda boli vyhlásené osobitne pre jeho ochranu, čo je takisto v rozpore so Smernicou o biotopoch.
Akýkoľvek zásah, ktorý môže významne ovplyvniť predmet ochrany území európskeho významu (potenciálne významné rušenie druhu, čo môže byť aj odstrel niekoľkých jedincov pri nižšom počte svoriek na vymedzenom území) alebo zásah do sústavy území európskeho významu, v ktorých je vlk predmetom ochrany, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho priaznivý stav ochrany, je možný iba z dôvodov, týkajúcich sa zdravia ľudí alebo bezpečnosti verejnosti alebo z iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu. V tomto prípade je potrebné vykonať primerané posúdenie vplyvov na územia Natura 2000 podľa článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, čo predkladateľ rovnako nijako nezabezpečil.
V rámci Slovenska bolo vyhlásených 79 území európskeho významu, kde vlk dravý patrí medzi predmety ochrany. Ide o územia veľkosťou rôznorodé a nerovnomerne rozložené v areáli vlka na Slovensku. Minimálna výmera je cca 45 ha (SKUEV 0385 Pliškov) a maximálna cca 66 994 ha (SKUEV 0307 Tatry). Predkladateľ tak nezohľadňuje skutočnosť, že v 79 územiach európskeho významu je vlk predmetom ochrany, hoci mnohé z nich vzhľadom na ich veľkosť nezodpovedajú požiadavkám kladeným na ochranu druhu s potrebou využívania veľkého životného priestoru. V niektorých z nich sa vlk lovil takým istým spôsobom, ako v územiach mimo sústavy Natura 2000. Okrem toho sa v týchto územiach doposiaľ nezisťovalo, v akom stave je populácia vlka, preto sa ani nevedeli posúdiť dôsledky lovu pre danú lokalitu, ako aj význam tejto lokality pre zachovanie priaznivého stavu druhu. Okrem toho aj vlčie svorky, ktoré majú svoje teritórium čiastočne v rámci chránených území (ÚEV s predmetom ochrany vlka) sa častokrát pohybujú aj mimo nich. Napríklad počas doby lovu vlka sa vlky z Tatier často nachádzajú v nižších polohách, kde prezimuje raticová zver (RIGG & GORMAN 2004, RIGG 2011, 2012, 2013, RIGG, et al. 2014).
Tvrdenie predkladateľa, že usmrcovanie vlkov bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, považujeme za úplne absurdné. Aj keď (nepreukázane) deklaruje, že naša populácia môže byť v priaznivom stave, nie je to vedecky podložené a najmä, na Slovensku žije jadrová populácia vlka dravého, z ktorej vlky migrujú aj do okolitých krajín, kde stav ich populácie nie je priaznivý (najmä Česká republika a Maďarsko sú závislé od „dotácie“ jedincami z tejto našej jadrovej populácie). Vlk dravý má kľúčovú úlohu v rámci stability ekosystémov, preto akýkoľvek odstrel má potenciálne nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Rovnako je nepodložené tvrdenie predkladateľa o potenciálnom znížení škôd na dobytku, pokiaľ dôjde k obnove lovu vlka dravého. Kvótový lov je neadresný, nepostihuje problémové jedince. Preto nie je medzi kvótovým lovom vlka dravého a očakávaným poklesom škôd na hospodárskych zvieratách žiadna súvislosť.
Argument predkladateľa o numerickom náraste škôd spôsobených vlkom nie je relevantný, pretože po zavedení celoročnej ochrany vlka dravého došlo k implementácii dokumentu Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou, na ktorom spolupracovalo Ministerstvo životného prostredia SR so Zväzom chovateľov oviec a kôz. Týmto dokumentom sa výrazne navýšili sadzby náhrad pre chovateľov, inými slovami, za rovnaké množstvo strhnutého dobytka štát zaplatí viac, keďže sa ním umožňuje chovateľom získať náhradu škody za chovnú ovcu v závislosti od veku až do výšky zhruba 574 eur. Predkladateľ taktiež zamlčiava, že škody častokrát vznikajú koncentrovane len u niektorých chovateľov, ktorí majú svoje stáda slabo zabezpečené. V stanovisku Štátnej ochrany prírody SR z novembra 2023 sa uvádza, že “v posledných troch rokoch výšku celoslovenských strát na ovciach navýšili až o 31% dve farmy na Slovensku, ktoré pasú ovce v jednej lokalite a odmietajú účinné preventívne opatrenia.” Tieto sa na celkovom objeme škôd v podieľajú výraznejšie ako ostatní chovatelia, skoro polovicou celej sumy vyplatených náhrad.
Predkladateľ ignoruje vedecky dokázaný fakt, že kvótový lov je neadresný a nijako nepostihne jedince, ktoré skutočne nejakú škodu spôsobili. Predkladateľ neuviedol, prečo by mal byť nedostatočný mechanizmus vydania výnimky z druhovej ochrany na usmrtenie chráneného živočícha podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z. z., koľko žiadostí mu bolo doručených a či nejaké výnimky vydal a ak nie, z akých dôvodov ich prípadne zamietol. Namiesto toho pristupuje k neadresnému a neefektívnemu kroku zmeniť kategóriu chráneného živočícha.
Rešpektujeme legitímne záujmy chovateľov dobytka, ochrana stád pred vlkom dravým a vznikom škôd je však efektívna za využitia preventívnych opatrení a až následne v ojedinelých prípadoch pristúpiť k odstráneniu problémového jedinca z populácie, a to na základe vydania výnimky z druhovej ochrany. Tomu súčasný právny stav nijako nebráni. Predkladateľ však na pomoc chovateľom s preventívnymi opatreniami úplne rezignoval a ignoruje aj fakt, že kvótový lov v žiadnom prípade nemusí z populácie odstrániť prípadne problémové jedince.
Pokiaľ predkladateľ deklaruje zníženie škôd spôsobených vlkom dravým, bol povinný predložiť aj analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy s vyčíslením pozitívneho vplyvu (o koľko sa zníži suma štátom vyplatených náhrad za škody spôsobené chráneným živočíchom). To sa ale nestalo. Jeho tvrdenia sú tak celkom neopodstatnené a nepreskúmateľné a v celom rozsahu odpadá aj kľúčová argumentácia predkladateľa, ktorou odôvodňuje predloženie návrhu vyhlášky.
Návrh vyhlášky je nelogický aj v tom, že škody spôsobené raticovou zverou na lesných porastoch a poľnohospodárskych plodinách stúpajú, avšak predkladateľ navrhuje usmrcovať ich hlavného prirodzeného predátora. Vlk dravý zohráva významnú úlohu pri regulácii populácie (premnoženej) raticovej zveri (najmä jeleň, diviak, potenciálne aj ostatné druhy – daniel, srnec, muflón). V stredoeurópskych podmienkach sú prioritnou potravou vlka dravého jeleň a diviak (OKARMA 1997, STRNÁDOVÁ 2000, FINĎO 2002, RIGG, GORMAN 2004, NOWAK et al. 2005), pričom vzájomný pomer týchto druhov v potrave vlka sa mení v závislosti od zmien ich početnosti. Vlky preferujú spravidla ten druh koristi, ktorý je početnejší v porovnaní s ostatnými. V prípade zníženia jeho početnosti, kedy sa lov stáva menej efektívny, prejdú na hojnejšie zastúpenú korisť. Voľne žijúce kopytníky sú prirodzenou a hlavnou potravou vlkov. Je to základná podmienka zachovania životaschopnej populácie vlka. V našich podmienkach je hlavnou potravou vlka zver jelenia, diviačia, srnčia, danielia a muflónia. Predácia vlkov má zároveň významný vplyv na populáciu diviačej zveri v súvislosti s výskytom vírusového ochorenia klasického moru ošípaných u diviakov na Slovensku. Podľa zistení 92,9 % katastrov s výskytom moru u diviakov sa v sledovanom období piatich rokov nachádzalo mimo súvislý areál rozšírenia vlkov. Pozitívny vplyv dlhodobého pôsobenia vlkov na zdravotný stav diviakov sa prejavuje v účinnej eliminácii ochorenia a bráneniu jeho šírenia v populácii diviakov v miestach s trvalým výskytom vlkov /STRNÁDOVÁ (2000)/.
Napokon, predkladateľ neuviedol žiaden vecný dôvod pre zásadné rozšírenie doby lovu, s čím rovnako nemôžeme súhlasiť.
Predkladateľ tak neuviedol žiadne vecne obhájiteľné dôvody na oslabenie ochrany druhu vlk dravý, svojim postupom v prípade schválenia návrhu vyhlášky spôsobí ďalšie porušenie práva Európskej únie, nenaplní deklarované ciele vyhlášky a jednoznačne ohrozí priaznivý stav karpatskej populácie vlka dravého.
Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasíme so zmenou kategórie pri druhu vlk dravý (Canis lupus) z chráneného živočícha na vybraný druh živočícha, teda preradenie z prílohy č. 5 vyhlášky do prílohy č. 7 vyhlášky, a teda zrušenie jeho celoročnej ochrany zavedenej vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
3. Pripomienky k Čl. I novelizačný bod 2. a 3.
Požadujeme vypustenie novelizačných bodov 2. a 3. Čl. I návrhu vyhlášky bez náhrady a naopak, zvýšenie spoločenskej hodnoty chránených živočíchov vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Zásadne nesúhlasíme s navrhovaným znížením spoločenskej hodnoty chránených druhov vlk dravý, bobor vodný/bobor euroázijský a medveď hnedý.
Naopak, požadujeme ich adekvátne zvýšenie oproti súčasnému stavu, a to z dôvodu prijatia zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Citovanou novelou Trestného zákona sa zmenilo ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona, upravujúceho rozsah škôd pre posúdenie rozsahu trestnosti činu. Vo vzťahu k trestným činom proti životnému prostrediu, ktorých rozsah trestnosti sa posudzuje práve s ohľadom na spoločenskú hodnotu chránených druhov, ktoré boli objektom trestného činu, došlo k ich výraznému posunu, ktorý citeľne oslabuje ochranu chránených druhov prostriedkami trestného práva. Preto mala byť adekvátnou reakciou predkladateľa na takúto legislatívnu zmenu primerané navýšenie spoločenskej hodnoty chránených druhov, aby bol zachovaný aspoň dovtedajší štandard ochrany zložiek životného prostredia na úseku ochrany prírody normami trestného práva.
Predkladateľ nielenže nijako nereflektoval citovanú novelu Trestného zákona, naopak, ešte pristupuje k ďalšiemu oslabeniu ochrany chránených druhov znížením ich spoločenskej hodnoty, ktorá má vplyv na ich ochranu prostriedkami trestného práva. Tento postup je neakceptovateľný, neodôvodnený a svojvoľný. Kumulatívne dopady postupu predkladateľa a schválenia citovanej novely Trestného zákona spôsobia úplnú bagatelizáciu navrhovaných druhov z hľadiska ich ochrany normami trestného práva a pasivita predkladateľa je celkom nedostatočná aj ako reakcia na citovanú novelu Trestného zákona, ktorá oslabuje ochranu všetkých chránených druhov.
Upozorňujeme predkladateľa, že povinnosťou Slovenskej republiky vyplývajúcou zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. 4. 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (resp. v zmysle súčasnej účinných smerníc 2008/99/ES a 2009/123/ES) je podľa Čl. 3 ods. 2 písm. n) smernice je zabezpečiť, aby konanie, ak je protiprávne a úmyselné, predstavovalo trestný čin, a to vo vzťahu ku konaniu, ktorým je usmrtenie, zničenie, odchyt, držba, predaj alebo ponúkanie na predaj exempláru alebo exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín uvedených v prílohe IV alebo v prílohe V, ak sa na druhy uvedené v tejto prílohe vzťahujú rovnaké opatrenia ako na druhy uvedené v prílohe IV k smernici Rady 92/43/EHS a exempláru alebo exemplárov druhov uvedených v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES s výnimkou prípadov, keď sa takéto konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov.
Zníženie spoločenskej hodnoty navrhovateľom svojvoľne identifikovaných druhov je nezlučiteľné s cieľmi citovanej smernice, resp. povinnosťami vyplývajúcimi z predchádzajúceho znenia smerníc 2008/99/ES a 2009/123/ES, čím predkladateľ vystavuje Slovenskú republiku ďalšiemu riziku porušenia práva Európskej únie.
Naviac, zníženie spoločenských hodnôt, tak ako ich navrhuje predkladateľ, spolu s citovanou novelou Trestného zákona, spôsobí úplnú marginalizáciu a neefektivitu trestnoprávnej ochrany všetkých chránených druhov, no osobitne tých, ktoré navrhuje predkladateľ ešte znížiť, v bezprecedentnom rozsahu, ktorý spôsobí nárast protiprávneho usmrcovania a poškodzovania chránených živočíchov. Prípadný rozmach protiprávnej činnosti, ktorej objektom budú chránené rastliny a živočíchy, bude priamou zodpovednosťou predkladateľa. Predkladateľ tak absolútne rezignuje na svoje poslanie prispievať svojou činnosťou k ochrane prírody a chránených druhov živočíchov a rastlín.
4. Pripomienky k Čl. II
Požadujeme úpravu účinnosti návrhu vyhlášky s primeranou legisvakačnou dobou a v súlade s pravidlami tvorby právnych predpisov.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Predkladateľ zamýšľa účinnosť návrhu vyhlášky dňom jej vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky “právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.”
Predkladateľ nielenže neuviedol žiaden naliehavý všeobecný záujem, ktorý by odôvodňoval využitie výnimočného inštitútu nadobudnutia účinnosti právneho predpisu dňom jeho vyhlásenia, takýto záujem však vôbec neexistuje. Pripomíname predkladateľovi, že snaha z ideologických a politických dôvodov stihnúť čo najväčšie obdobie z poľovnej sezóny 2024/2025 v žiadnom prípade naliehavým všeobecným záujmom nie je.
Ustanovenie o okamžitej účinnosti vyhlášky tak porušuje § 19 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z., pričom požadujeme rešpektovanie zákona najmä vo vzťahu k primeranej legisvakačnej dobe a aj ostatných ustanovení § 19 zákona č. 400/2015 Z. z. upravujúceho účinnosť právneho predpisu.
5. Pripomienky k priebehu legislatívneho procesu
Požadujeme stiahnutie návrhu vyhlášky z legislatívneho procesu a následné riadne vykonanie konzultácií a predbežného pripomienkového konania.
Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie:
Predkladateľ nedodržal záväzné postupy tvorby právneho predpisu. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky “podrobnosti o procese tvorby právnych predpisov, o predbežnej informácii a legislatívno-technické pokyny zabezpečujúce systematickú a formálnoprávnu jednotnosť právnych predpisov do ich podania Národnej rade Slovenskej republiky ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím uznesením. Toto uznesenie je pre predkladateľa právneho predpisu záväzné.”
Takýmto uznesením je aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 24/2015 z o 14. 1. 2015 v znení neskorších uznesení, upravujúcich Jednotnú metodiku na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len “metodika”).
Podľa bodu 5.1. a 5.10. metodiky konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi tvoria povinnú súčasť posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. Po zverejnení informácie o konzultáciách sa môžu do procesu zapojiť ďalšie dotknuté podnikateľské subjekty, ktoré predpokladajú, že daný návrh ovplyvní ich podnikateľskú činnosť.
Podľa prílohy III. metodiky predkladateľ poskytne účastníkom podkladové materiály o pripravovanej zmene.
Žiadosť o vykonanie konzultácií predniesla okrem iného aj spoločnosť Envian, s.r.o., pričom na vykonaných konzultáciach neboli ich účastníkovi predložené žiadne podkladové materiály o pripravovanej zmene, subjekt sa nemohol zapojiť do procesu tvorby právneho predpisu a adekvátne vyhodnotiť jeho dopady na podnikateľské prostredie. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu mechanizmu konzultácií v zmysle metodiky, čo možno zhojiť jedine ich opakovaním, a to ešte pred opätovným predložením materiálu na pripomienkové konanie alebo v podobe záverečného posúdenia vplyvov.
Zástupcovia verejnosti
V prípade, ak Ministerstvo životného prostredia SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou:
- Mgr. Michal Kiča, advokát so zameraním na environmentálne právo,
Ševčenkova 31, 851 01 Bratislava,
- RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., environmentalista,
Jána Stanislava 3091/15, 841 05 Bratislava.
Michal Kiča Kontaktujte autora petície