Nahlásiť petíciu

VYHLÁSENIE: ZAČNIME BRAŤ EXTRÉMIZMUS VÁŽNE

S vážnymi obavami o budúcnosť Slovenska sledujeme vzostup extrémistických síl a vzrastajúcu ochotu našej spoločnosti tolerovať ich. Rozumieme ľuďom, ktorých politické elity tohto štátu dve desaťročia ignorovali, zavrávali ich znepokojenia a neriešili podstatu ich problémov. Zdieľame ich rozhorčenie zo stavu našej spoločnosti. Poučenie z dejín nás však varuje, aby sme boli obozretní a neodovzdali svoju dôveru silám, ktoré iba zneužívajú naše trápenia a našu zraniteľnosť na to, aby nám napokon vzali aj našu slobodu.

Nedajme sa preto oklamať, že riešením tejto zúfalej situácie je politika železnej ruky, škrtania sociálnych dávok, nasadzovania pút, oddeľovania školských tried, stavania múrov a búrania chatrčí. Výsledky takejto politiky už predsa poznáme: minimálne posledné dve desaťročia pristupujú takmer všetky vlády vo vzťahu k marginalizovaným Rómom s očakávaním, že čím väčší krajec vezmeme Rómom z rúk, tým viac ich „umravníme“; čím viac ich sociálne priškrtíme, tým skôr sa „polepšia“; čím ďalej ich oddelíme od našich obydlí či školských lavíc, tým skôr pochopia, že sa majú správať podľa nášho očakávania. Takmer 20 ročná prax však preverila účinnosť takejto politiky, a potvrdila jediné : táto cesta situáciu ešte viac zhoršuje. Sociálne lynčovanie svoje obete nemotivuje k žiadnej „zázračnej obrode“, ale naopak, podnecuje ich k vzájomnej nevraživosti a bezohľadnosti, k hľadaniu neštandardných, neraz aj nelegálnych spôsobov prežitia.

Chudoba a jej následky (či už kriminalita alebo strata pracovných návykov) sa nedajú riešiť tým, že ešte viac zbedačíme životné podmienky ľuďom. Je to práve život v neľudských podmienkach, ktorý osoby v nich žijúce oberá o ľudskosť a sociálne návyky, potrebné na bezkonfliktné spolužitie. Nemôžeme už ďalej riešiť chudobu tým, že budeme chudobných trestať ešte väčšou biedou. Je čas konečne naštartovať boj s chudobou, a ukončiť boj s chudobnými.

Odmietnime preto všetky pokusy o neustále obmedzovanie sociálnej funkcie štátu. Ak vám politici budú tvrdiť, že znižujú základnú sociálnu pomoc kvôli tomu, aby „narobili poriadky s Rómami“, hovoria vám len to, aby ste sa nebúrili a aby ste ignorovali fakt, že v skutočnosti sa to dotkne všetkých sociálne slabších skupín obyvateľstva–každého, kto si bez elementárnej solidarity nedokáže pomôcť sám. Spoločne odmietnime akékoľvek podmieňovanie tej najzákladnejšej pomoci štátu, ktorú poskytuje formou dávky v hmotnej núdzi. Ide o základnú existenčnú dávku, ktorej jediným účelom je zabezpečenie holého prežitia. Právo na ochranu života patrí každej ľudskej bytosti bez ohľadu na jej etnicitu či zásluhy. V oblasti začleňovania marginalizovaných Rómov žiadajme dôslednú realizáciu Národnej stratégie integrácie Rómov do roku 2020. Ponúka totiž komplexný prístup pri začleňovaní marginalizovaných Rómov tak, aby jednotlivé opatrenia súbežne smerovali najmä do oblasti vzdelávania, bývania, zdravia a trhu práce. Dôkazom o úspešnosti práve tohto prístupu sú medializované príklady viacerých slovenských obcí, ktoré sa komplexným prístupom riadili.

Pred sedemdesiatimi rokmi, v decembri 1943, podpísali všetky pravicové i ľavicové zložky protifašistického odboja Vianočnú dohodu, v ktorej sa zaviazali postupovať spoločne proti fašizmu. Naši predkovia si v rozhodujúcej chvíli uvedomili, čo hrozí Slovensku, ak nezahodíme žabomyšie vojny a nespojíme sa proti najväčšiemu nebezpečenstvu, ktoré kedy ohrozovalo našu civilizáciu a jej hodnoty. Je desivé, že dnes si niektoré politické sily túto hrozbu neuvedomujú a zaujímajú zbabelo neutrálny postoj, akoby bolo možné zostať neutrálny, ak ide o zachovanie ľudskosti.

Hlas proti Mariánovi Kotlebovi dnes nie je hlasom za Vladimíra Maňku, je vyjadrením humanistického postoja, že v kľúčových okamihoch a napriek všetkým zúfalým problémom vieme byť jednotní a zodpovední. Touto voľbou nezastavíme extrémizmus – ten zastavíme až potom, keď začneme brať občana vážne. Touto voľbou si však zachováme tvár pred svetom, pred sebou i svojimi deťmi.

Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií

Michal Hvorecký, spisovateľ

Ivana Šáteková, výtvarníčka

Michal Havran, teológ

Daniel Pastirčák - Kazateľ spisovateľ

Dana Mareková, právnička

Mária Modrovich, spisovateľka

Martin Hojsík, kampanier

Irena Bihariová, predsednicka OZ Ľudia proti rasizmu

Juraj Buzalka, vysokoškolský učiteľ

Aňa Ostrihoňová, vydavateľka

Alena Krempaská, ľudsko-právna aktivistka

Radovan Geist, politológ

Juraj Marušiak, politológ

Hana Fábry, občianska aktivistka a publicistka

Juraj Rizman, environmentalista

Martina Karlíková, publicistka a občianska aktivistka

Juraj Mesik, lekár

Andrej Findor, vysokoškolský učiteľ

Denisa Havrľová, novinárka

Filip Struhárik, projektový manažér a novinár

Michal Habaj, básnik a literárny vedec

Slavomír Olšovský, copyrightový právnik

František Malík - tajomník OZ literarnyklub.sk

Tomáš Horváth, literárny vedec

Braňo Ondrášik, publicista a mediálny analytik

Peter Konečný – filmový publicista

Marek Debnár, filozof

Rado Sloboda, aktivista

Rado Kovács, učiteľ, poslanec MsZ

Remi Kloos, spisovateľ

Alexander Ač, vedecký pracovník

Peter Čopian, finančný analytik

Svetoslav Suta, manažer

Braňo Tichý, konzultant

Rudolf Macháček, študent

Michal Feik, aktivista

Pavol Marchevský, politológ

Andrej Hrabovský, výskumný pracovník

Ivan Pastorek, právnik

Kamil Kandalaft, učiteľ

Peter Krákorník, servisný pracovník SAV

Miloš Vaňo, lesný inžinier

Andrej Vilim, Environmentálny Inštitút

Peter Daubner, politológ

Tomáš Mrva, novinár