Petícia za záchranu Meriny

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová, vážený pán primátor mesta Trenčín Richard Rybníček, vážená pani riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Trenčín Eva Gazdíková,

obraciame sa na Vás s naliehavou žiadosťou o záchranu komplexu Merina v Trenčíne. 

Merina sa zúčastnila procesu posudzovania na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku s výsledkom: „vzhľadom na preukázané pamiatkové hodnoty podľa § 2 ods. 2 pamiatkového zákona vyhlasuje za národnú kultúrnu pamiatku západnú časť objektu tzv. tepláreň s rozvodňou“. Pre zvyšných desať navrhovaných objektov komplexu –vrátane budovy pradiarne z roku 1907 a budovy “Sovy” (teplárne s elektrárňou) z roku 1922– bol návrh zamietnutý. Väčšine priestorov Meriny teraz hrozí bezprostredné zbúranie. 

Na mieste komplexu Merina má vyrásť obchodné centrum s parkoviskom. Samotná realizácia, ktorá má nahradiť Merinu vôbec nie je súčasným moderným riešením, ale predstavuje spiatočnícke postupy. 

Nežiadame, aby investor na danom mieste vôbec nestaval svoje plánované obchodné centrum. Žiadame, aby plánovaná výstavba rešpektovala územný plán, a aby sa pred zbúraním uprednostnili možnosti revitalizácie a renovácie už existujúcich objektov. Žiadame, aby prezentovaný projekt bral ohľad na environmentálne dopady realizácie a zachoval genius loci miesta. 

Je našou povinnosťou ako kultúrnej spoločnosti chrániť svoje kultúrne dedičstvo a zveľaďovať ho pre budúce generácie. V záujme ochrany Meriny preto naliehavo žiadame o podporu nasledujúcich riešení:

• Schválenie územného plánu zóny mestským zastupiteľstvom 
• Dôsledné dodržanie ochranného pásma 10m v okolí národnej kultúrnej pamiatky
• Vytvorenie priestoru na inkluzívny a konštruktívny dialóg investora s obyvateľmi Trenčína a vedením mesta 

Zdôvodnenie:

Merina je ikonickým priestorom Trenčína s veľkou historickou, architektonickou a spoločenskou hodnotou. Zhoduje sa na tom i odborná verejnosť a umelecká obec, no najmä občania podpísaní pod touto petíciou.

• Historická a architektonická hodnota diela. Na dohľad od Trenčianskeho hradu leží bývalá textilná továreň Merina. Areál, ktorý v roku 1907 založila francúzska rodina Tiberghien, zostal bez ochranného dozoru. Textilku založili francúzski podnikatelia Tiberghien et Fils v roku 1907. V novej továrni najprv tkali podľa francúzskych vzorov. Francúzske ženy prišli zaúčať trenčianske. Niektoré rodiny sa v Trenčíne usadili natrvalo. V roku 1913 v továrni pracovalo 620 zamestnancov. V roku 1922 pribudla vlastná dizajnérska dielňa a elektrina vyrobená v továrni dokázala zásobovať celý Trenčín a časť jeho okolia. Trenčín sa stal silným v odevnom priemysle. V roku 1949 vznikla Merina, ku ktorej pričlenili aj ďalšie závody. Po revolúcii bola Merina najväčším textilným podnikom na Slovensku. V roku 2009 ukončila výrobu a do jej priestorov sa nasťahovali rôzne firmy a umelecké ateliéry. 
• Kultúrna a spoločenská hodnota. Mnoho Trenčanov a Trenčaniek v priestoroch Meriny pracovalo niekoľko desiatok rokov a ku priestorom majú veľmi silné emocionálne puto. Strata komplexu pre mnohých a mnohé z podpísaných predstavuje stratu osobnú. V roku 2009 došlo v textilnej fabrike Merina k ukončeniu výroby. Do roku 2020 priestory slúžili na iné funkcie výroby, predaja ale aj hudobných festivalov, tanečných sál, výstavy, galérie, ateliéry umelcov. Práve tu by mohli vyrásť nové byty, ihriská, obchody, škola a škôlka pre celú spádovú oblasť, coworkingové priestory, ateliéry, komorná muzická scéna, letné kino, funkčné divadlo (ktorým mesto momentálne nedisponuje) a priestor pre ďalšie kultúrno-spoločenské akcie.
• Negatívne environmentálne vplyvy. Centrum mesta Trenčín je priestorovo poddimenzované a prakticky už neponúka podnikateľské možnosti malým prevádzkam. Prišli by sme tak o šancu toto centrum rozšíriť o zónu tzv. nového centra. V meste Trenčín je nutná regenerácia brownfieldov, chýba priestor pre rozvoj komunity a spoluprác. Zbúranie Meriny by malo negatívny vplyv na naše životné prostredie, z dôvodu opätovnej potreby produkcie stavebných materiálov a teda aj emisií skleníkových plynov. Stavebný priemysel je zodpovedný za takmer 40% svetovej produkcie skleníkových plynov a významnou mierou tak prispieva ku klimatickej kríze. Úplne zbúranie komplexu z dôvodu výstavby novej budovy je plytvaním zdrojov a povedie k zbytočným emisiám. Toto je v príkrom rozpore so záväzkami Slovenska na znižovanie emisií s cieľom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Jedná sa o neekologický, spiatočnícky prístup, ktorý sa neprispôsobuje klimatickým zmenám. 
• Chrániť neznamená nezasahovať. Nežiadame nedotknuteľnosť, žiadame adaptáciu na súčasné požiadavky a zabránenie likvidácie najvýznamnejších hodnôt. 

Apelujeme na Vás – pomôžte nám zachrániť Merinu. Zabráňme spolu strate časti našej spoločnej pamäti, časti identity nášho mesta. 

Po vzore Istropolisu, apelujeme aj my v Trenčíne - dajme mestu Trenčín a Merine šancu. Ukážme, že sa veci dajú robiť inak, že aj Trenčín môže rásť a zároveň si zachovať svoj jedinečný charakter a vytvoriť novú štvrť, ktorá bude prínosom pre celé mesto a všetkých jeho občanov a občianky. 

Petičný výbor:

Ing. arch. Július Bruna, Mgr. art. Jana Gombiková, Andrej Danóczi, Mgr. art Jozef Žovinec, Mgr. art Martin Žovinec, Matej Kukučka, Katarína Kolinková, Mgr. art Juraj Toman ArtD, Mgr. Veronika Krejčová

Podporovatelia otvoreného listu MK SR:

Čierne diery, o. z.

Historický ústav Slovenskej akadémie vied
PhDr. Katarína Haberlandová
PhD.prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
Mgr. Peter Szalay, PhD.

Klub ochrany technických pamiatok
Ing. arch. Veronika Chládeková, PhD.

Slovenské centrum dizajnu
Mgr. art Maroš Schmidt

Michal Kaščák
riaditeľ festivalu Pohoda

Peter Hledík
režisér, zakladateľ Art Film Festu

Martin Dorot
zakladateľ galérie Nová vlna so sídlom v továrni Merina

Peter Zamarovský
České vysoké učení technické v Prahe

Ivan Ježík
zakladateľ kultúrno-vzdelávacej organizácie Voices

Vlado Kulíšek
osobnosť slovenskej pantomímy

Tatiana Kusá
redaktorka, dramatička Rádia Devín

Igor Mrva
architekt

Pavol Seriš
herec

Premeny Meriny    Kontaktujte autora petície