#223: - Re:

Samozrejme, ze o moc ide vzdy az v prvom rade. Pozrime sa na partiu spred par rokov. Uvrestani ZEDaci, jeden bol sefom vieroucneho vyboru a skor by sa mu hodilo meno Viktor Cistic. Dvaja sa stali biskupmi a uzivaju si honor. Dalsi postupil na uvolnene miesto predsedu ZED a na fararov kasle. Len ten chudak Sefranko to neodhadol, nechcel ziadnu funkciu a tak aj skoncil.

#226: obhliadac - Re: Re:

No jo, s tym sa da suhlasit. Cirkev rovna sa politika. Farari si vzali do hlavy,  ze ako politici, aj oni chcu mat svoju stranu. A tak se perou a perou za korytami. A vsade, kde sa clovek pohne vidi skupinu tych istych fararov hulakat. Sefrankovi sa neuslo miestecko vtedy, musi hulakat dalej. K nim sa prilepi este par laikov, byvalych komousov, ktori svoj vplyv nechcu stratit ani dnes a dalsi, ktori by v svetskej sfere neuspeli, a hele mame rozbroj v cirkvi rovnako ako v politike. Iba hlupaci mozu este verit v osvieteneho "vladcu". Vyvoleni si to mozu mysliet preto, ze si to o nich myslia ostatni, alebo preto, ze si to myslia sami, co je vzdy neklamna znamka hluposti. Vzdy sa fararom nebude nieco pacit a budu hulakat. To by si museli zvolit biskupa, ktori v cirkvi nebude nic robit, alebo bude robit to, co mu budu kazat - zavedie anarchiu. V tom je cely zmysel praktickej politiky v cirkvi. No s krestanstvom nema nic spolocne.