Vážim si všetkých, najmä však duchovných, ktorí vyjadrili svoj názor prostredníctvom petície k aktuálnemu stavu v ECAV. Nesú svoju kožu na trh, riskujúc disciplinárne opatrenie, prípadne iné sankcie. Ale nastal čas nemlčať. Nie každý človek má a musí mať na všetko rovnaký názor. Je dosť duchovných, ktorí sú spokojní so smerovaním ECAV a majú na to svoje dôvody. Verím, že je podstatne viac tých, ktorých situácia v cirkvi trápi. Niektorí to už vyjadrili, iní sa zatiaľ neprejavili. A práve tých chcem povzbudiť. Bratia farári, sestry farárky, ak vám záleží na tom, aby sa praktiky vo vedení ECAV nevrátili do obdobia 50-tych rokov minulého storočia, ak chcete, aby ECAV bola priestorom, v ktorom sa rozvíjajú rôzne duchovné aktivity, nemlčte a pripojte sa. Ak vás bude 40, 50 či viac percent nemôže to byť prehliadnuteľné číslo, aj keď petície v ECAV nemajú právnu silu. Lebo tu naozaj nejde len o Šefranka, Mišinu, Porubäna, Cinu či iných, ale o budúce smerovanie cirkvi. Chceme mať vedenie, ktoré poslúchame, pretože sa ho bojíme, alebo ktoré rešpektujeme a vážime si ho?
Je ťažké vysvetľovať súčasnú situáciu bežným členom ECAV. Život väčšiny z nich neovplyvní, kto je biskup, senior, člen GP. Mnohí sa s hodnostármi stretnú maximálne na cirkevných slávnostiach. Pre členov CZ je dôležité, aby mali dobrého farára, ktorý koordinuje prácu v zbore a žije so zborom a pre zbor ako Boží služobník.
Predovšetkým duchovným by malo záležať na tom, akí sú ich predstavení, pretože ich rozhodnutia vo veľkej miere ovplyvňujú prácu farárov. Preto prosím, nemlčte, vyjadrite svoj názor, vyvetľujte svojim cirkevníkom, čo sa deje. Mlčanie je tichým súhlasom so situáciou v našej cirkvi, čo môže mať dlhodobé následky. Teraz je čas, keď toto smerovanie môžeme zastaviť. A to je zodpovednosťou každého, komu na našej ECAV záleží. Pán Boh nám pomáhaj!

#159: Ľubica -

To, že niekto nepodpíše petíciu, ešte neznamená, že je so situáciou v cirkvi spokojný. Aj mňa veľa vecí v našej cirkvi trápi. Petíciu by som dávno podpísal, keby v nej naozaj, ako píšete, nešlo iba o Šefranka, Mišinu, Porubäna a Cinu, ale o konkrétne pomenovanie problémov našej cirkvi a najmä o ich riešenie. Takto je to len o osobných sporoch, sympatiách, či nesympatiích, do ktorých nezainteresovaný človek nevidí a nevie rozsúdiť, kde je pravda. A v podstate, až na "kauzu Šefranko", ani o nejaké závažné kauzy nejde...