Vyjadrenie nesúhlasu s vybudovaním základne NATO na území SK

Slovensko patrilo po kniežatach Rastislavovi, Svätoplukovi pod Maďarov. Potom pod Nemcov za Rakúsko-Uhorska a zase pod Maďarov od r. 1867. Nemali sme ani uzákonený slovenský jazyk ako spisovný. Až panslavistom - štúrovcom sa podarilo v r. 1843 - verejne vyhlásiť slovenčinu za spisovný jazyk. Štúrovcov podporovalo aj finančne Ruské veľvyslanectvo vo Viedni. Začali sa konať Slovanské zjazdy v Prahe r.1848, v Moskve r. 1867.

Potom krátko sme žili v Československu s bratmi Čechmi. A zase vyhlásený vojnový Slovenský štát...Porazený fašizmus 1945 Červenou armádou (ukrajinské divízie). Ak by nás neboli oslobodili Sovieti (vieme že socializmus im tam importovali Nemci zapečateným vlakom s V. I. Leninom, revolucionármi a 50-60 mil. markami)  Nemci už mali pripravený plán ponemčenia a kynoženia nášho národa. V r. 1939 bolo Slovákov 2,5 mil. a v počas socializmu sa počet zdvojnásobil. Kedy sa na Slovensku žilo tak dobre ako v tzv. Východnom bloku? Lekárska starostlivosť, zamestnanie pre každého, strechu nad hlavou, prístup ku vzdelaniu, sociálnu rovnosť. Aj keď sa to mnohým nepáčilo a keď západná propaganda to tak kritizovala. Vtedy aj na Západe existovali sociálne štáty (Francúzsko, Rakúsko, Kanada, Švédsko) museli, lebo sa bohatí báli ďalších prevratov. Československo a NDR boli výstavné ekonomiky východného bloku. Patrili sme medzi najvyspelejšie štáty sveta. ... A tak ako tu ktosi poznamenal ruský pracujúci keď prišiel do nášho obchodu...plakal. Tak "zle" sme sa mali po našimi bratmi Rusmi. Najprv sa pozrime do histórie, potom môžme pochopiť čo nás bude čakať v budúcnosti.

Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých. (Ľ. Štúr)