Vyhlásenie k aktuálnej situácii v ECAV na Slovensku

J.B.Hroboň v relácii Pod lampou(2004)na otázku, či má cirkev budúcnosť, povedal: To nadšenie, ktoré tam musí byť, nevydržalo dlho ani prvotnej cirkvi. Ale keďže na začiatku tam bolo, aj keď sa to "jedno srdce a jedna duša" - ako to bolo v skratke charakterizované - neskôr začalo kaziť, ťahá nás to tam, provokuje, nenecháva nás to dobre spať,ale svieti nám to ako nedostižný ideál. Myslím si, že aj keď sa stala z toho "inštitúcia", musí to byť vyvážené tým, čo robí cirkev cirkvou - to znamená? láskou, nadšením, horlivosťou, spontánnosťou. Nie tak,že to niekto prikazuje, že ma za to niekto platí. Ak táto inštitúcia zanedbá tento prvok, ktorý je rodine vlastný a bez ktorého si neviem dobrú rodinu predstaviť, tak je zle! Takisto ako keď učenie ubíja vieru. Keď je to vyvážené - ten prvoradý a charizmatický charakter cirkvi, a potom aj jej dobrá štruktúra, ktorá je tiež darom Ducha Svätého, lebo jeho štruktúry sú najideálnejšie, tak je všetko v poriadku. Ale zdá sa mi, že dnes to v poriadku nie je...V evanjeliu je napísané, že Boh je láska a my sa máme milovať ako Kristus miloval nás. To sa ešte nenaplnilo, to je pred nami...Toľko JBH. A ja sa pre toto ozývam, podpisuje stokrát petíciu a prosím našu "ištitúciu", aby tu bola povzbudzovateľkou rodiny, ktorá ctí Zákony aj Písmo sväté a všetko, čo urobilo z roztrúsených ovečiek veľkú rodinu našej fungujúcej evanjelickej cirkvi. Zuzana Bukovská