Výzva slobodných občanov Slovenska

Účasť na takýchto volbách myslím nie je dôležitá. Mnoho starých známych okukaných ksichtov, ktorí sa tvária byť nepostrádateľní pre Slovensko, (teraz VÚC) a jeho smerovanie. Ale zaujíma ich najmä vlastné konto a ostatné výhody. Odborníci na všetko - ono to potom aj tak vyzerá. A zopár, možno aj slušných, ale neznámych ľudí. Teda presne tak, ako vždy v minulosti. O toto teda skutočne záujem nemám a podľa účasti sa zdá, že ani väčšina obyvateľstva. Už toto je dobrý signál.
Viac ma však zarazile iná vec. Ako mnohí záujemci, (podľa RTVS anarchisti - neviem, akým právom) som sa ani ja nemal možnosť dostať do Blavy a rozšíriť davy týchto "nerozvážnych, padlych duší". Ako som už písal, išiel som aspoň na námestie v Trenčíne. Nečakal som žiadny zázrak, ani počasie neprialo, ale realita ma trochu šokla. Okrem zopár miestnych opilcov a dvoch partii mladých, presúvajúcich sa z podniku do podniku, ani noha. Dokonca ani policajti tam neboli. Teda vôbec nič. Bolo mi to ľúto a trochu som sa za svojich hanbil. Pravda je, že toto sú ešte len zahrievacie kolá, ale predsa.
Slovač ešte naozaj asi nie je na kolenách. Čo a koľko ešte potrebujeme? Pri pive a pri PC naozaj toho mnoho neurobíme. Áno, sme ubití, na každom kroku zastrašovaní, zahnaní do kúta, našim argumentom obyčajne je: "prečo ja, veď nech ide on", " nestojí to za nič, ale veď ešte nejako hádam vyžijeme" a pod. Ale veď predsa my nechceme len "nejako vyžiť" a nechceme byť ani bohatí. My len chceme žiť slušne, slobodne a dôstojne. Chceme, aby pracujúca vrstva v produktívnom veku mala garantovanú slušnú životnú úroveň, chceme, aby naše deti mali všetko, čo potrebujú k šťastnému detstvu a neboli o nič ochudobnené len z ekonomických dôvodov, chceme, aby našim dôchodcom bol zabezpečený a garantovaný plnohodnotný život, bez akéhokoľvek strádania. Veď je to prinajmenšom morálna povinnosť ktorejkoľvek spoločnosti, postarať sa o slušný život generáciam, ktoré vytvotili to, čo my užívame. A mali by sme ďalej zvelaďovať. (namiesto toho sme dovolili, aby zopár gaunerov toto všetko pošliapalo, rozpredalo, rozdalo a rozkradlo). A vytratila sa aj slušnosť. Títo ľudia denne zomierajú, opustení, v chudobe a nešťastí, ba dokonca bez jediného úprimného slova vďaky. Množia sa prepady, vraždy, krádeže ohrozujúce životy, samovraždy, ... Deti nepoznajú veľmi rodičov, lebo ak majú prácu, tak ich zamestnávatelia (zväčša cudzí majitelia pôvodne našich podarovaných podnikov) nútia do 12 hodinových zmien, z detí nám rastú bezcitné, nemotorné, nezdravé, pologramotné stvorenia, ktoré nemajú veľmi záujem o nič a nič nechcú robiť, lebo ich to ani nemal kto naučiť, ale chcú mať pritom všetko ako ostatní. Česť výnimkám, ale tých je moc málo. Veď je to ako zo zlej, nepodarenej rozprávky, ale bohužiaľ je to realita. A tie deti za to nemôžu (ale bohužiaľ, už mnoho z nich je stratených). Ani ich rodičia vo väčšine prípadov za to nemôžu, robia čo vedia a musia. MOŽE ZA TO TENTO IDIOTSKÝ NEZMYSELNÝ NESYSTÉMOVÝ SYSTÉM. Ešte stále nič, málo, ešte stále je dosť času??? Tých 24 rokov nám už nikto nevráti.