Výzva slobodných občanov Slovenska

Občianske štvrtky na zmenu ovčana na hrdého a suverénneho občana.

 V relácii Informačná vojna na SV 29.10.2013 organizátori akcie informovali o demonštráciach, ktoré by sa mali uskutočniť  09.11.2013 pred budovou NR SR v Bratislave, resp. aj v iných väčších mestách. Neviem či sú občania Slovenska pripravení na takéto radikálne kroky. No i keď by táto akcia nemala očakávaný efekt prezentovaný organizátormi, isto bude mať veľký význam pre prezentáciu občianskej nespokojnosti.
 Z prejavu organizátorov mám zmiešané pocity. Nepochybujem o ich zanietení pre dobrú vec z čistými pohnútkami a úmyslami. No ako sa k tomu postavia naši občania? Budú týmto pánom tlieskať, alebo nechápavo, opatrne krútiť hlavou? Chcú si občania Slovenska vládnuť, alebo byť ovládaní silným vodcom, ktorí im nadiktuje čo majú robiť? A cez oddané masmédia im nadiktuje, zmanipuluje ich, nanúti im i to, čo si majú myslieť podobne ako za socializmu? Chcú žiť dôstojne, hrdo, slobodne, alebo im stačí občas sa povystŕčať v drahom nákupnom centre, ukázať iným že si to môžu dovoliť? A potom v pracovnom čase makať na bohatých cudzích majiteľov bývalých našich firiem, prípadne zdierať kožu zo svojich spoluobčanov, ak ich povýšili do funkcie vedúceho a dali im moc nad chudákom podriadeným alebo úradníkovi moc nad jednoduchým občanom bez konexii?
 Aká bude reakcia terajších majiteľov Slovenska, teda oligarchov a ich prisluhovačov v radoch politikov a úradníkov na všetkých stupňoch riadenia spoločnosti od prezidenta až po starostu v malej dedinke, prípadne ľudí zamestnaných v štátnych firmách, armáde, polícii. (Ľudové milície už môžeme z úvah vynechať.)
 Skúsenosti z konca socialistickej éry máme ešte v čerstvej pamäti. Niekoľko rokov pred novembrom 1989 sme sa každý mesiac stretávali na pôde Slovenského zväzu ochrany prírody a krajiny. Prednášky, diskusie, formovanie osobností, formovanie názorov o nevyhnutnosti zmeny politického systému, odstránenia vedúcej úlohy KSČ, debaty amatérov s odborníkmi, dozrievanie občana... Hodnotenie tohto obdobia z dnešného pohľadu môže byť rôzne, no určite sme tam získali nadhľad, iný pohľad na možné fungovanie spoločnosti, odlišný od toho ktorý nám vtĺkali do hlavy vtedy neomylné masovokomunikačné prostriedky. Výsledok bol že vieme čo chceme, ale i to čo už nechceme. Cieľ sme v novembri 1989 dosiahli. Čo sa dialo potom ďalších 23 rokov je už na inú debatu.
 S tvrdým konfrontačným vystúpením v dnešnej dobe proti štátnej moci môže mať množstvo ľudí problém. (Paštekári viac ako ostatní). Nech už to dopadne toho 9.11.2013 akokoľvek, poučme sa z minulosti. Už nikdy sa neprestaňme zaujímať o veci verejné, nenechajme sa zbalamutiť tlčhubami a ich prázdnymi sľubmi. Zaveďme tradíciu permanentných občianskych stretávaní. Jednoducho bez ohlásení úradom, bez organizačných výborov a lídrov. Navrhujem vyhlásiť každý štvrtok vo všetkých okresných mestách, napr. pred sídlom miestnych úradov, stretávanie občanov. Len tak, bez rečnenia do tlampačov, prípadne i bez transparentov. Stačí, ak bude každý označený trikolórou. Stretávať sa v čo možno najväčších počtoch od 18:00 do 18:30 hod., prípadne dlhšie podľa potreby. Debatovať v skupinkách, vymieňať si poznatky, informačné materiály napr. na CD nosičoch, podpisovať petície, navrhovať riešenia, hľadať spomedzi aktívnych občanov odborníkov na ekonomické, právne, psychologické problémy, na problematiku životného prostredia, územného plánovania, poľnohospodárstva, sociálnych vecí... Diskutovať pokiaľ možno nekonfrotačne, hľadať východiská. Riešiť myšlienku, nie toho, kto ju vyslovil! Ale hlavne propagovať to všetkými možnými spôsobmi. Cez médiá, cez facebook, Slobodný vysielač, mailami. Informácie si vymieňať v rámci celého Slovenska napr. cez portál www.wikidemokracia sk aj o počtoch zúčastnených i v tom najmenšom okresnom mestečku, aby sa dal spraviť sumár účasti pre celé Slovensko. Mám za to, že postupne sa bude pripájať stále viac rozumných ľudí, stratí sa ostych, strach, uvedomíme si svoju silu. Silu občana si začnú uvedomovať i dnešní arogantní politici zabetónovaní vo funkciach, poistení skorumpovanou justíciou, zákonodarným parlamentom, vládou, „zaujímavým“ prezidentom...
Výzva pána Petra Bulla na odchod skorumpovaných politikov je krok správnym smerom. Mal som problém stotožniť sa s formuláciou v tom, aby si papaláši vzali čo si nakradli a zmizli. Až keď som si to dal do širších súvislostí, pochopil som to tak, že by to mala byť i morálna očista všetkých nás, občanov, nielen papalášov. Od minulých prešľapov, drobných podvodov, klamstiev, chamtivosti, mamonárstva, honby za peniazmi za každú cenu i za cenu zapredania svedomia, cti, morálnych hodnôt, rodných koreňov... Je to o spytovaní svojho svedomia, o predsavzatí robiť to inak, žiť svoj život inak, možno i napraviť to, čo som v minulosti zbabral ak je možné ešte to opraviť.
Záver: Áno, povedzme politikom, že už nechceme aby sa spoločnosť uberala cestou korupcie, vypredávania krajiny, pôdy, vody, lesov, fabrík cudzincom, chamtivým oligarchom, za cenu stále väčšieho zbedačovania našich ľudí. Povedzme im jednoznačne, masovo a veľmi dôrazne, že chceme záväzné zákonotvorné referendum bez obmedzení, ktorého výsledku sa musí podriadiť všetci, i parlament, prezident, súdna moc, že chceme fungujúce, spravodlivé súdnictvo, že chceme zmenu volebného systému, možnosť v referende odvolať volených i menovaných štátnych i obecných činiteľov, že nechceme byť ovce, ale občania hrdí na svoju domovinu, Slovenskú republiku!!!

PS.: uvítam i kritické reakcie na môj utopický článoček. Píšte, prosím, vecne, ako sa to či ono dá urobiť, dosiahnuť, nie ako akékoľvek snaženie zlepšiť pomery v spoločnosti nemá zmysel. Ďakujem.