Výzva slobodných občanov Slovenska

Konečne sa občania Slovenska začínajú prebúdzať a uvedomovať. Keď som v roku 2005 po 12 ročnom pôsobení v pamäťovej inštitúcii prekukla podvody a tunelovanie, ktoré sa začali systematicky prostredníctvom riadiacich "kádrov" implantovať do týchto inštitúcií a verejne som deklarovala svoj nesúhlas voči takémuto cielene pripravovanému systému riadenia rezortu kultúry a jednotlivým osobám podaním Návrhu na uskutočnenie poslaneckého prieskumu v NR SR či Apeláciou na predsedu Smeru, či písomným manifestom Defenestrácia kultúry a kultúrnosti? bola som vo svojom úsilí úplne sama. Dosiahla som jediné. Systém sa postaral o moju profesionálnu smrť a prešla som peklom dehonestácie ľudskej osobnosti a sociálnej izolácie. Nebolo jednoduché žiť s rodinou na pokraji biedy a nepochopenia. Chcelo to vypestovať si dávku psychickej odolnosti. Píšem to preto, lebo viem, že nás takýchto ľudí je určite viac a čo je podstatné je to, že nás aj tak nedokázali zahnať do kúta a zlomiť a dnes konečne dozrel čas uskutočniť to, za čo sme boli poslaný bandou zlodejov a rozkrádačov do izolácie. Roky som nedokázala stráviť myšlienku prečo som nemohla vykonávať svoju prácu za ktorú som bola ocenená a ktorú považujem za svoje poslanie a tí, ktorí konali v rozpore so zákonom povýšili a dnes sú pre mladú generáciu bohmi? Je dôležité strhnúť tento roky budovaný mýtus o bohoch a ukázať ich pravú tvár. My nepotrebujeme zisky, ani milióny na konte. Chceme slušne a dôstojne žiť v tejto krajine a nie byť odpadkovým košom Európy. Títo paraziti postupne pretkali svojou sieťou celý systém a postupne ho pretvárajú na obraz celosvetového úžerníckeho a korporáciami ovládaného zotročujúceho systému. A Slováci, pre ktorých v histórii bol oveľa bližší vzor ruského nevoľníka, ako českého občana sa z predsudkov a obáv zobúdzajú naozaj pomaly. Vďaka bohu, ale predsa. Tak, ako som v minulosti urobila čo bolo v mojich silách aj dnes urobím maximum, aby som prispela k prebudeniu zdeptaného slovenského národa a dostála verná zásadám našich slovenských buditeľov ale najmä myšlienkovému odkazy nášho veľkého diplomata a čestného človeka V. Clementisa, ktorého iný totalitný režim nezlomil a on zostal verný svojmu srdcu a osudu. Preto nech zaznejú na našich námestiach slová piesní našich buditeľov. Pretože hoci obsahujú bojovné výzvy sú ako sami zdôrazňovali nie na výboj ale na obranu. Jedna z nich sa začína slovami:

Do zbroja, Slováci, za národ a slávu,
Bleskom hromov divých na pomstu krvavú;
Jed pekelnej zmije len jej krú obmyje,
Do zbroja Slováci, do zbroja, do zbroja!

Otvorte žaláre, rozbite reťazi!
Už deň pomsty letí, už Sláva víťazí;

Voľne podľa Kuzmányho