Otvorený list chrámových hudobníkov

 Svojím podpisom sa stotožňujem s obsahom uvedeného listu a vyjadrujem mu svoju podporu:

 

Vážený predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský,

vážený predseda Liturgickej komisie KBS Mons. Stanislav Stolárik,

vážení členovia Hudobnej subkomisie Mons. Andrej Imrich a Mons. Viliam Judák,

vážený tajomník Hudobnej sekcie Liturgickej komisie KBS, prof. Amantius Akimjak,

vážený riaditeľ Spolku sv. Vojtecha, ThDr. Ivan Šulík, PhD.,

 

tento list nie je iniciatívou pedagógov-hudobníkov slovenských konzervatórií a vysokých škôl, ale adresujú ho nižšie podpísaní organisti z farností Slovenska ako príslušným autoritám vo veciach chrámovej hudby v rámci liturgických slávení. Spojili sme sa za cieľom tlmočiť Vám niektoré z praktických problémov, ktoré nás dlhodobo sprevádzajú pri výkone služby chrámových hudobníkov, či už ako organistov alebo kantorov a zároveň Vám chceme predostrieť naše požiadavky.

 

V liturgickom roku sa vyskytuje viacero slávení, kedy dochádza k vážnym nedorozumeniam medzi organistami, kňazmi a veriacim ľudom, pokiaľ ide o výber vhodných spevov pre dané liturgické slávenie. Sme si vedomí, že na základe pravidla suprema lex by piesne na sv. omši mali obsahovo čo najviac zodpovedať spevom uvedeným v Rímskom misáli. Potom by mala nasledovať čo najužšia previazanosť s liturgickými čítaniami dňa, resp. so slávením aktuálneho tajomstva a to bez väčšieho ohľadu na to, aké liturgické obdobie práve prežívame. Rešpektujeme tradíciu, ktorá aj v našej krajine zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide chrámovú hudbu, pretože aj vďaka tejto tradícii sa nám zachovalo veľké náboženské a kultúrne dedičstvo v podobe starobylých a nádherných piesní. Dôležité však je, aby sme sa s týmto pokladom naučili rozumne narábať. Veríme, že je možné uplatňovať našu špecifickú hudobnú skúsenosť tak, aby sme zároveň naplnili ducha liturgie a slávenia a nezneužívali ho na uspokojovanie plytkých požiadaviek, ktoré odvádzajú pozornosť od posvätného tajomstva. S takýmito požiadavkami je chrámový hudobník konfrontovaný v priebehu liturgického roka niekoľkokrát.

 

Výborným príkladom, kde dané nedorozumenia a spory môžeme vnímať azda v najvypuklejšej podobe, je sviatok Krstu Krista Pána, ktorý sa nachádza na prelome Vianočného a Cezročného obdobia. Spevy uvedené v Rímskom misáli, bohoslužba slova i tajomstvo slávenia nabádajú k tomu, že výber spevov v tento deň by sa mal líšiť od slávností a férií Vianočného obdobia. Tridsaťročný Ježiš prichádza za Jánom Krstiteľom, aby sa dal pokrstiť. Ján je v rozpakoch a váha, ale Ježiš nalieha – a prijíma krst. Vtedy zostupuje na Ježiša Duch Svätý v podobe holubice, z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie” a otvára sa nebo, ktoré zatvoril Adamov hriech. Považujeme preto za neprípustné, aby v tento deň v Božom chráme na svätých omšiach zneli koledy, vianočné piesne o malom Jezuliatku, jasličkách, Betleheme, pastieroch a narodení Spasiteľa. Napriek tomu, toto je realita vo väčšine slovenských chrámov. Vedie k tomu buď neznalosť organistov alebo dirigentov, ktorí bez hlbšieho uváženia a mnohokrát bez adekvátnych vedomostí hudobnú stránku liturgie pripravujú a často k takémuto konaniu povzbudzuje a vyzýva i kňaz slúžiaci liturgiu, niekedy k tomu vedie nevedomosť a necibrený vkus veriacich, ktorí často organistu a kantora nabádajú, aby šiel proti rubrikám o výbere vhodných piesní a spevov. S poľutovaním a smútkom však musíme povedať, že v niektorých prípadoch to ústi do nasledujúcich situácií: jednanie kňaza, ktorý usiluje presadiť svoju vôľu a vôľu veriacich na úkor liturgickej vhodnosti, čím prehliada kompetentnosť chrámového hudobníka i jeho úsilie zostaviť repertoár priliehavo k liturgickému sláveniu; rušivé inštrukcie a pripomienky celebranta k výberu piesní z presbytéria smerom na chór počas sv. omše, nemiestne narážky na organistu/kantora zo strany veriacich, ktorým by sa dalo predísť, ak by kňaz výber vhodných spevov veriacim patrične vysvetlil. Je dosť možné, že v prípade Krstu Krista Pána pôsobí mätúco aj vágne usmernenie prítomné v direktóriu, „že koledy a vianočné piesne sa prestanú hrať po tomto sviatku.“ Je možné si ho vysvetliť rôzne a v uvedenej podobe slúži najmä ako ospravedlnenie pre tých, ktorí chcú v tento deň hrať koledy a vianočné piesne.

 

Neliturgických zlozvykov (ako aj uvedený príklad spievať vianočné piesne na sviatok Krstu Krista Pána) by bolo správne a chvályhodné čím skôr zanechať a v čo najkratšom čase poučiť kňazov, organistov aj veriacich o nevhodnosti tohto zlozvyku. Snaha chrámového hudobníka držiaceho sa liturgických zásad v lepších prípadoch zostáva nepovšimnutá, v horších je degradovaná rôznymi spôsobmi, kým hudobníkovi, ktorý vyhovie neliturgickým manierom veriacich a kňaza sa dostane uznania a verejnej pochvaly. Vybraný príklad je len jeden z viacerých, podobné scenáre sa opakujú aj pri iných sláveniach počas liturgického roka. Povrchnosť spojená s nejednoznačnosťou neraz vytvára zmätok, z ktorého skúsený a vzdelaný  chrámový hudobník vychádza ako porazený, v mnohých prípadoch ponížený a konfrontovaný s jednoduchšie mysliacim organistom, ktorý postráda cit a pochopenie pre ducha liturgie a povahu danej slávnosti. Toto všetko prináša svoje neželané ovocie: od chrámového hudobníka sa časom vyžaduje to, „čo sa páči“, aj keď je to v mnohých prípadoch z liturgického hľadiska nesprávne a často aj umelecky nevkusné. V prípade nástupu nového organistu, ktorého snahou je zohľadňovať liturgické rubriky,  je veľmi obtiažne presvedčiť okolie o správnosti jeho konania a trvá celé roky, kým jeho úsilie o zmenu prinesie prvé výsledky. Považujeme preto za veľmi užitočné a dôležité, aby v každej diecéze fungovalo obligátne vzdelávanie a formovanie chrámových hudobníkov. Komunikácia kňaza a chrámového hudobníka by mala podoprená obojstrannou znalosťou podmienok vhodne vybraných spevov.

 

Ďalej by sme radi ocenili prínos Direktória pre kantorov (DPK) z r. 2012, ktoré sa stalo výbornou pomôckou pre výber spevov do omšovej liturgie. Na stránke www.spevnik.sk uvádza, že „DPK zostavené na základe analýzy liturgických textov nahrádza doterajšiu tabuľku na konci direktória, ktoré každoročne vydáva Spolok sv. Vojtecha“. Na základe uvedeného však nerozumieme, prečo sa spomínaná tabuľka každoročne uvádza na konci direktória, mätie organistov, vedie k nesprávnym návykom a k určitej liturgickej schizofrénii pri výbere vhodných spevov. Myslíme si, že by bolo vhodnejšie danú tabuľku inovovať v súlade s princípmi, na základe ktorých bolo vytvorené DPK alebo radšej tabuľku úplne vypustiť a uviesť odkaz na DPK. Privítali by sme aj možnosť, kedy by DPK bolo v tlačenej podobe distribuované do všetkých farností na Slovensku, prípadne by bolo dostupné ku kúpe v predajniach Spolu sv. Vojtecha, pretože organistov, ktorí sa so záujmom vlastnou šikovnosťou dopátrajú k internetovej verzii DPK, je na Slovensku stále menšina a v mnohých farnostiach o jeho existencii nemajú žiadnu znalosť. Myslíme si, že by to významne pomohlo k určitému deklarovaniu jeho záväznosti pre tých, ktorí sú zodpovední za chrámovú hudbu na liturgických sláveniach v jednotlivých farnostiach, ale aj k určitému uznaniu práce zostavovateľov, ktorí s námahou toto zložité dielo vytvorili. Uvedomujeme si, že toto si vyžaduje širšiu a otvorenú diskusiu, aby došlo k pochopeniu dôvodov pre vyššie navrhnuté kroky. Vieme si predstaviť aj tú možnosť, že DPK by nemusel byť jediný autoritatívny zdroj pre výber vhodných spevov, pretože samo o sebe predpokladá už určitý štandard, vyššiu úroveň liturgickej hudby, technické vymoženosti, čo nie je možné realizovať vo všetkých miestnych cirkevných spoločenstvách. Sme pripravení na diskusiu o týchto alternatívach.

 

Požadujeme preto, aby sa otvorila široká diskusia, a to nie len v akademických a kňazských kruhoch, diskusia, ktorá by počítala aj s týmito skúsenosťami a problémami z každodennej praxe. Žiadame, aby táto diskusia vyústila do konštruktívneho a vecného posunu a aby tieto nedorozumenia boli uvedené na správnu mieru, k čomu Vy, ako príslušné autority, máte viacero možností a nástrojov: vydanie usmernenia v rámci obežníka, zapracovanie poznámok do direktória, usporiadanie formačných školení a poučení atď.

 

Veríme, že naše problémy a starosti Vám nebudú ľahostajné a že spoločnou diskusiou, ku ktorej vyzývame, môžeme vytvoriť dokonalejšie a dôstojnejšie prostredie pre oslavu nášho Pána, slávenie jeho nekrvavej obety a pripodobniť sa tak viac nebeskej bohoslužbe.

 

Za prípravný výbor listu:

Mgr. Michael Augustín, organista vo farnosti Nové Mesto nad Váhom a Podolie

František Beer, študent odboru cirkevná hudba na Musikhochschule Lübeck (Nemecko), organista v kostole sv. Bartolomeja v Košiciach-Myslave

Peter Vymazal, organista Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave

 

Za chrámových hudobníkov Slovenska:

osoby podpísané v petícii


Michael Augustín    Kontaktujte autora petície




Facebook