.rečnik ako adolf hitler dosiahol očom snival jedno mu želam to najhoršie na svete predvolebnú kampaň strany čelí Marian Kotleba trestnému stíhaniu vo veci hanobenia národa, rasy Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) vznikla kurióznym spôsobom vo februári tohto roku. V tom čase sa Rastislav Schlosár zo Slovenskej pospolitosti stal štatutárom bývalej Strany priateľov vína, ktorá sa následne premenovala na Ľudovú stranu Naše Slovensko. Stalo sa tak po stroskotaní pokusu Mariana Kotlebu o registráciu vlastnej strany s názvom Naše Slovensko, nakoľko už strana s rovnakým názvom existuje. Na kandidátke ĽSNS sa nachádzajú poväčšinou ľudia zo Slovenskej pospolitosti (SP), no okrem nich tu nájdeme aj zastupiteľov Autonómnych nacionalistov (AN), či Národného odporu (NO). V malom množstve ešte kandiduje aj niekoľko ľudí, ktorí nie sú priamo členmi spomínaných organizácií. Kandidáti ĽSNS sa často verejne dištancujú od fašizmu a neonacizmu. A v právnej rovine sa im to aj darí. Avšak to, že polícia, prokuratúra ani súdy im to nevedia dokázať, neznamená, že to nie je banda prevažne fašistov a neonacistov.ĽSNS sa očividne nechala inšpirovať spriatelenou Dělnickou stranou (DS), ktorá bola medzi časom rozpustená Najvyšším súdom ČR. Rovnako ako DS, aj ĽSNS vsadila na osvedčenú protirómsku agitáciu. Kandidáti ĽSNS väčšinou strašia ľudí „cigánskym terorom“, no neopomenú ani krivdy, ktoré na "pospolitom slovenskom ľude páchajú sionisti, ich prisluhovači a iní zradcovia slovenského rodu". Do toho treba pridať stavanie sa do pozície martýrov trpiacich za svoje presvedčenie pod policajnými pelendrekmi. ĽSNS nezabúda ani na klasické pravicovo-konzervatívne témy ako drogy, homosexualita, či rodina. O tom, že to niekedy môže znamenať aj ten povestný gól do vlastnej siete si ešte v článku povieme. Každopádne ťažiskovou témou je rasizmus, ktorým si na svoju stranu získali sympatie niektorých členov majoritného obyvateľstva v miestach, kde sa vyskytujú segregované rómske osady a sociálne vylúčené rómske komunity. Je to prakticky jediná téma, ktorou sú schopní zaujať väčšinovú spoločnosť a médiá, čo je súčasne dôvodom prečo spojili sily rôzne neonacistické spolky. Je nutné dodať, že za rasistickú predvolebnú kampaň strany čelí Marian Kotleba trestnému stíhaniu vo veci hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Počas demonštrácií v Šarišských Michaľanoch, alebo v Krompachoch ich podporili okrem miestnych rasistov aj ľudia zúfalí z neriešenia rozličných lokálnych problémov ako miestnou samosprávou, tak vládou. Tá naopak nechala zhromaždenie v Šarišských Michaľanoch, ktorého sa účastnili aj miestni obyvatelia, násilne rozohnať políciou, čo malo za následok získanie si sympatií miestnych obyvateľov, ktorí sa zhromaždenia zúčastnili. Pocítili totiž na vlastnej koži štátnu represiu, čo sa im logicky znepáčilo. Na nasledujúce rasistické zhromaždenie pod názvom „Protest proti cigánskej kriminalite“, ktoré sa uskutočnilo 22. augusta minulého roku v Krompachoch prišli stovky ľudí, pričom neonacisti sa opäť tešili podpore miestneho obyvateľstva. Aj tu sa jednalo z veľkej časti o latentných rasistov, ale aj o ľudí zúfalých a nespokojných. O tri dni neskôr prebehol v Nových Zámkoch protest, ktorého zvolávateľ bol prešovský naci(onali)sta Igor Cagáň. Na túto samoúčelnú akciu s názvom „Pochod za budúcnosť našich detí“ sa neonacistom nepodarilo prilákať ani sedemdesiat ľudí z vlastných radov, nie to ešte miestne obyvateľstvo. Nepodarené demonštrácie, ktoré nemali priamo protirómsky charakter mohli byť jedným z dôvodov, prečo sa neonacistické hnutie naprieč jeho rôznorodými organizáciami rozhodlo zjednotiť. Nie všetky organizácie pritom v minulosti spolupracovali bezchybne. Napríklad Autonómni nacionalisti, ktorí mali donedávna ostré výhrady voči Slovenskej pospolitosti boli ochotní „prekusnúť“ narušené a zlé vzťahy kvôli miestam na kandidátke. Pretrvávajúce rozpory sú ale odzrkadlené na ich nižších pozíciách v rámci kandidátky. Prejdime teraz k samotným organizáciám, ktoré z veľkej časti tvoria stranu ĽSNS. Jedná sa o už spomínanú Slovenskú pospolitosť, Národný odpor a Autonómnych nacionalistov. Slovenská pospolitosť (SP) SP je jedna z najvýraznejších legálne uznaných organizácií, ktorá sama seba označuje za nacionalistickú. Vznikla ako občianske združenie v druhej polovici 90-tych rokov, v minulosti so snahou o vytvorenie politickej platformy, ktorá by združovala ultrapravičiarov. Členská základňa je tvorená širokým spektrom neonacistov, ktorí sa aktivizujú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Politicky je označovaná za nasledovníkov klérofašistickej Slovenskej republiky (1939-1945), totalitného štátu, ktorý cieľavedome utláčal občanov na základe ich politickej orientácie, národnosti a náboženstva. Za spomienku stojí, že ich obdivovaný štát z vojnových rokov sa aktívne a dobrovoľne spolupodieľal na masovom vyvražďovaní Židov, keď do exterminačných táborov svojpomocne deportoval vyše 70.000 ľudí. Na špici kandidátky figuruje niekoľko krát trestne stíhaný bývalý „vodca“ Slovenskej pospolitosti, tridsaťtri ročný "informatik" z Banskej Bystrice, Marian Kotleba. Mgr. Marian Kotleba (č. 1) (33 rokov - informatik - Banská Bystrica) Bývalý stredoškolský učiteľ informatiky je najskloňovanejšou postavou ĽSNS, dokonca sa zdá, že sa jedná o akúsi „one man show“ v jeho podaní. Bol by to logický krok, pretože ak má strana osloviť okrem neonacistov aj napríklad latentných rasistov či krčmových primitívov, vyberie si pochopiteľne mediálne známu osobnosť, prostredníctvom ktorej sa bude pred nimi prezentovať. Politická kariéra Mariana Kotlebu je úzko spätá s občianskym združením Slovenská pospolitosť, kde pôsobil dlhú dobu ako jej vodca. Túto istú pozíciu neskôr zastával aj v politickej strane Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorá však bola teatrálne rozpustená ministerstvom vnútra. Kotleba sa síce funkcie vodcu formálne vzdal, naďalej však de facto vystupuje ako jej líder. Pravidelne reční na akciách SP, ale aj na spriatelených akciách, akou bol míting Dělnickej strany v litvínovskom Janove. Táto akcia bola pre Kotlebu nesporne veľmi inšpirujúcou a preto postavil svoje ďalšie pôsobenie na kritike „cigánskeho teroru“.