Petícia proti vládnej Stratégii ľudských práv

#768: Katarina - Re: Re: Re: Re: Re:  

 Katarina, písala som, že okolie tvoju ženskosť nevidí, pretože si sa sťažovala, že sa ti iní vysmievajú a že ťa naposledy vyhodili z baru kvôli tvojmu vzhľadu. Ale priznávam, ty sama asi najlepšie vieš, ako to s akceptáciou tvojej ženskosti okolím je. 

Písala si, že si sa dlho snažila správať ako muž ale to nešlo a uzavrela si to, že žiadnu mužskú identitu nemáš ani si nemala, chyba je len v tele. Pokiaľ však nemáš 100 %-nú istotu, stále je tu možnosť, že v skutočnosti máš mužskú identitu, ktorá však bola veľmi vážne potlačená, a to až tak hlboko, že si ju vôbec nepamätáš a pamätáš si seba len ako dievča, ženu. Hovorila som o ranách, ktoré mohli tento stav spôsobiť - avšak z pohľadu ženy, keďže som sa mylne domnievala, že máš ženské telo a otec chcel mať z teba chlapca. Nevšímaj si ten príspevok. Jednu ranu z raného detstva si hneď na začiatku odhalila: 

V prvych rokoch som ani nevedela, ako vyzera moj otec, pretoze bol na vojne. "Mami, a toto je moj ocko?" pytala som sa vzdy, ked som zbadala vojaka v uniforme. Muselo to byt dost trapne... Je mozne, ze sa takto prejavi absencia otca v prvych rokoch? Podla mna nie, pretoze to by ludi ako ja bolo ovela viac.

V jednom tvojom príspevku uvádzaš, že otca si nepoznala do svojich troch rokov. Teda toto si sa pýtala mamy najneskôr ako 3-ročné dieťa. Ja osobne si máločo pamätám z veku, keď som mala dva či tri roky. Táto tvoja otázka - a to že si ju pamätáš - prezrádza ranu, že ti chýbal otec už v takom ranom veku. A táto otázka nebola trápna, naopak pre chlapca bola kľúčová. Hádam sa ťa nedotknem, ak ťa budem v nasledujúcom oslovovať mužským rodom. 

Ako si si ako malé dieťa vyrastajúce bez otca predstavoval svojho otca? Mal si nejakú jeho fotku, ukázala ti mama jeho obrázok? Ak si nevidel jeho fotku, vysnil si si jeho obraz? Vysníval si si jeho povahové vlastnosti? Ako si sa cítil v kolektíve chlapcov, keď náhodou spomenuli svojich otcov? Cítil si bolesť, že ty sa svojím ockom nemôžeš pochváliť? Že tvoj ocko dokáže to a to, že urobil toto? Závidel si chlapcom, keď si ich videl s ich ockami? Chcel si ocka nejakého kamaráta za svojho ocka? 

Hovorila ti tvoja mama o ockovi? Ako o ňom hovorila - pozitívne tak, že si sa nevedel dočkať, že sa konečne stretnete, keď sa vráti z vojny, alebo o ňom nehovorila dobré veci? Alebo jeho osoba bola zo strany mamy opravedená mlčaním a tajomstvom? Čo všetko si vlastne vedel o otcovi v momente, keď prvýkrát stál pred tebou?

Ako prebehlo prvé stretnutie s tvojím vlastným otcom? Pripravila ťa na toto stretnutie mama, alebo ťa to stretnutie s otcom zaskočilo? Tešil si sa na svojho otca? Sklamal ťa otec, keď si ho prvýkrát uvidel? Bol ti sympatický výzorom? Ako naplnil tvoju predstavu o ňom? Ako sa ku tebe správal? Povedal ti niečo? Priniesol ti nejaký darček? Všimol si ťa, potriasol ti rukou, usmial sa na teba, pochválil ťa, aký si už veľký chlap? Mlčal? Aký zanechalo toto stretnutie na teba dojem - mal si pocit, že otec bol rád, že ťa má, alebo si mal dojem, že ho netešíš? Čo si si predstavoval, že urobí a urobil to? Bol si z toho stretnutia rozčarovaný?

Ako prebiehali najbližšie dni po vašom vzájomnom zoznámení? Držal si otec od teba odstup, alebo ťa brával "do partie"? Čo sa ti na ňom páčilo? Čo ti na ňom prekážalo či dokonca si to neznášal? Snažil si sa s ním spriateliť alebo si bol hanblivý? Odmietal tvoje snahy o zblíženie alebo bol naopak k tvojej hanblivosti pasívny a nesnažil sa s tebou nadviazať kontakt? 

Môžeš povedať, že už po roku si ho prijal, že si sa stotožnil s tým, že je tvojím otcom, alebo bol pre teba psychicky stále cudzím? Po akom čase si sa mu naučil dôverovať? Vedel si sa mu zdôveriť s "chlapskými" vecami? Alebo si radšej so všetkým chodil za mamou? Povedal alebo urobil niečo, čo si zreteľne pamätáš, že ťa zabolelo, v duši zranilo?

Plno otázok  a bolo by ešte dosť ďalších. Sú dôležité pre objavenie tvojho ja, pre zistenie, ako to s tvojou identitou je. Mnohé veci, ktoré bolia, potláčame a potom si ich už nepamätáme. Možno keď porozmýšľaš, niečo sa vyplaví. Možno nie ... Nemusíš mi odpovedať, dôležité je, aby si si odpovedal sám pre seba. 

#776: beautiful - Re: Re: Re: Re: Re: Re:  

 Budem rada, ked ma budes oslovovat v zenskom rode, tak, ako o sebe pisem aj ja. Je to elementarna slusnost. Uz som to chcela napisat aj skor, ked ma tu niekto oslovoval/a naraz oboma rodmi. Preco citis potrebu oslovovat ma v muzskom rode? Ak to nezvladas, mozes mi vykat. Aj tak mam radsej tykanie, znie mi to uprimnejsie.

Na tak stare udalosti si ani ja velmi nepamatam, iba par "fotiek". Okrem tejto prihody si este pamatam ako som bola v nemocnici s mamou a okolo tlacili chlapika v pruhovanom modro-bielom pyzame na lezadle. Oci mal zavrete a vyzeral dost biedne, tak som sa spytala "Mami, a ten ujo je uz mrtvy?". Chudak na mna len vystrasene pozrel...

Otec bol prisny, kvoli tomu som ho velmi nemusela. Mama sice tvrdi, ze ma mal velmi rad a ja sama som milovala, ked ma zobral na konika a mohla som vidiet svet z vysky. Ale ked som spravila nieco zle, tak mi nikdy nevysvetlil, co je zle a preco to nemam robit. Zbil ma. Typicka komunisticka vychova chlapcov ako z filmu. Nedochadzalo k tomu casto, ale vadilo mi to.

Nikdy ma za nic nepochvalil, iba skritizoval, ak sa mu nieco nepacilo. Nikdy sa so mnou naozaj neporozpraval, ani o svete vseobecne, ani o tom ako vyrastal on. Pre mna bol - a stale je - psychicky cudzi. Vzdy som zasla radsej za mamou. A nejake moje snahy o zblizenie? Nie. Radsej som sa mu drzala z dohladu.

Vsak aj dnes, pokial nemusim, ani sa s nim nerozpravam. On ma svoj svet, kde vsetko funguje tak, ako on povie a vznasa sa na oblaciku vlastnej dolezitosti. Nazory ostatnych su mu ukradnute. Minule mame povedal, ze vyzeram ako buzerant. Nemam zaujem rozpravat sa s clovekom, co toto povie a pritom ignoruje vsetko, co vravim ja. A on ignoruje aj omnoho jednoduchsie veci, ako moju identitu.

A kym toto pisem, stihol ma skritizovat za to, ze som minule na pizzu pouzila vsetok syr, co ostal v chladnicke. Lebo mi nemoze podakovat za to, ze urobim obed, on ma musi skritizovat za nedostatok syra v chladnicke. Nikdy v zivote mi nepovedal dakujem a ani ziadne moje jedlo nepochvalil. Pritom varim chutne. Vsetci ostatni, co tu pizzu ochutnali, mi ju vychvalili do neba, ze je lepsia ako z pizzerie.

Nikdy som vsak necitila nejaku zavist k otcom ostanych. Aj ked by bolo super mat otca, s ktorym sa da aspon normalne porozpravat. Pamatam si, ked som sa dozvedela o spoluziakovi na ZS, ze mu zomrel otec a zije s nevlastnym. Pravdaze, vsetko sa udialo davno predtym, ako som sa to dozvedela. Ale prislo mi to strasne smutne a dlho som kvoli tomu plakala. Ked sa rodicia pytali, preco placem, povedala som im to. A oni ze nad cim revem, ani sa ma to netyka. Ani naznak empatie. Ani pohladenie, ani objatie, nic. Iba nepochopenie.

Pokiaľ však nemáš 100 %-nú istotu, stále je tu možnosť, že v skutočnosti máš mužskú identitu, ktorá však bola veľmi vážne potlačená, a to až tak hlboko, že si ju vôbec nepamätáš a pamätáš si seba len ako dievča, ženu.

Mam istotu. Je to jedna z mala istot v mojom zivote.

Kým prišiel otec do tvojho života, vychovávala ťa mama ako chlapca alebo ako dievča? Obliekala ťa ako chlapca, kupovala ti chlapčenské hračky? V jasličkovom a škôlkárskom veku si sa hrala s autíčkami? Tie elasťáky to bol tvoj nápad alebo mamin? Si citovo upnutá na mamu? Aký máte vzťah s mamou - v rámci normy alebo dosť dôverný ako medzi ženami?

To čo píšeš o otcovi odhaľuje ďalšie rany na tvojej detskej duši. Vlastne nevieš, čo je to milujúce náručie otca, ktorý ťa prijíma a s ktorým môžeš vo svojom živote počítať. Bolestné...

#778: beautiful -  

 Ano, vychovavala ma ako chlapca. Autickam som sa tesila. Babiky mi pripadali vzdy tak nejak smutne. Nie nezaujimave, ale vyvolavali vo mne smutok - vzdy som si pomyslela ze ake su pekne... Neviem teraz, ci ma uz vtedy napadlo, ze taka pekna nikdy nebudem, tazko sa mi oddeluje to, co poznam dnes, od toho, co som poznala vtedy, na svoj vek som bola velmi inteligentna. Ale je to dost mozne. A tiez tam su spolocenske normy. Pre chlapca je spolocensky neprijatelne aby mal rad ruzovu farbu, hral sa s babikami a tak. Male dieta to nepovie tak sofistikovane, ale tento spolocensky tlak som citila velmi skoro. Trochu mi pomohlo to, ze s jednou susedkou sme boli velmi casto spolu a spolu sme sa aj hravali. Aj na kiahne sme ochoreli naraz a mohli sme sa liecit spolu. Dokonca s nou sme sa prvy raz pobozkali. Len tak, na licko. Inak, navrhla to ona :) Skoda, ze ked sme zacali chodit do skoly, uplne sme sa odcudzili. Chodila totiz na inu skolu, takze sme sa uz nevideli kazdy den.

Elastaky som zacala nosit sama od seba. Pacili sa mi na dotyk a citila som sa v nich lepsie ako v obycajnych teplakoch.

Pamatam si, ako si raz rodicia vysli vonku - mohla som mat tak 5-7 rokov. Robila som sa, ze spim, ale ostala som hore. Ked odisli, namierila som si to do kupelne, vyskusala som si par maminych veci. Dala som si ruz a aj som sa navonala. Musela som sa postavit na vedro otocene hore dnom, aby som sa videla v zrkadle. Nevedela som sa na seba vynadivat. Bola som v kupelni uz dost dlho, ked som zrazu mala pocit, ze musim ist, aby na to nikto neprisiel. Este chvilu, vravela som si... ale strach z odhalenia bol neunosny. A intuicia ma neklamala. Ledva som sa prikryla perinou, zacula som strngot klucov.

S mamou som chcela mat dovernejsi vztah ako som naozaj mala. Napriklad ked som bola zamilovana a odmietnuta, nedostalo sa mi pohladenia ani objatia, ktore som potrebovala. Vzdy to skoncilo tym ze "Neboj, najdes si inu." Ja som sa potrebovala vyplakat v jej naruci, ale - chlapci neplacu, ze? A ja som nevedla, ako sa k nej dostat blizsie. Tak som to sa o to nakoniec prestala pokusat. Ale inak vychadzame spolu velmi dobre, aj vtedy, aj teraz. Len som chcela byt blizsie.

Tym padom by som povedala, ze citovo upnuta nie som na nikoho. Teraz asi najviac na psychologicku, ku ktorej chodim. A na najlepsieho kamarata. S nim som sa spoznala na vysokej, spajala nas metalova muzika, hry a potoky alkoholu. Ked sa tak obzriem spat, bolo to strasne obdobie. Teraz si dam tak par piv a dost. Mam ho rada preto, lebu je mu jedno, ci som muz, ci zena. Prenho som proste dobrym clovekom. A on tiez uz tolko nepije, co je len dobre. To mame asi stastie, lebo mnohi by sa po takom "vykone" stali alkoholikmi.

Metal pocuvam doteraz. Ten ma sprevadza uz od doby, ked som kedysi davno videla klip Slipknotu na MTV. Vtedy, ked to este naozaj bola Music TV, nie ten bordel co vysielaju teraz. Myslim, ze som mohla byt stvrtacka na ZS? Nie som si ista. Ale nikdy som nepocuvala inu hudbu. Inak, aj baby su metalistky. Najviac pocuvam prave skupiny, v ktorych spievaju zeny. Da sa povedat, ze ony su mojimi idolmi. Angela Gossow (ex-Arch Enemy), Laura Nichol (ex-Light this City), Alyssa White-Gluz (Arch Enemy, ex-Agonist), Mallika Sundaramurthy (Abnormality)... a dam este jeden jemnejsi priklad s krasnym hlasom, Heidi Parviainen (ex-Amberian Dawn). Ale to uz sa zacinam rozpisovat o niecom uplne inom ako tu rozoberame... tak zatial koncim :P

#778: beautiful -  

 Este ma napadlo par drobnosti. Babiky teda nepatrili medzi moje hracky. Mala som vsak niekolko plysakov, ktorych som milovala. Dva plysove medvediky, jeden bol cierny, mensi, toho som volala ocko. Druhy oranzovy a vacsi, ta bola mamka. Hadaj, ktoreho som mala radsej. Zvykla som spat v objati s tym oranzovym. Mama mi raz tiez usila hada zo zvyskov na sitie. Mal asi dva metre a tiez som ho mala velmi rada. Nemal meno. Predstavovala som si, ze je to moj ochranca a odstrasi odo mna vsetko zle. Spavala som omotana tym hadikom. Ked som nemala poruke plysaky, tak som objimala roztek z periny, aby som sa necitila tak sama.

Uz som bola dospela a pracovala som, ked som kupila sestre na Vianoce plysoveho tigrika. Kupila som ho v predstihu, asi mesiac dopredu. Bolo to pocas jedneho z  mojich najhorsich obdobi, ked sa ku celkovej strate zmyslu zivota pridruzila - zase raz - neopatovana laska k jednej krasnej dame. Navyse Vianoce idu... reklamy rozbehnute v plnom prude, vsak vies ako skoro sa Vianoce zacinaju pre obchodnikov. A ja som bola sama v Bratislave, bez spriaznenej duse, ktorej by som sa mohla zdoverit. Vela vecerov skoncilo tak, ze som si kupila vino, zapla jeden z najemotivnejsich filmov aky poznam - The Fountain, 2006 - a zvierajuc toho tigrika som sa prerevala az k milosrdnemu spanku. Na Fontanu mam uz snad Pavlovov reflex, akonahle pocujem co len hudbu z nej, rozplacem sa.

Nemusim snad dodavat, ze to obdobie mi vobec nechyba. Som rada, ze zijem. Nebolo to tak vzdy.

Aká dôležitá je úloha otca v živote jeho detí - či už chlapca alebo dievčaťa. Tak ako dievča hľadá u otca odpoveď na otázku, ktorú si nosí v srdci: Som pekná, páčim sa ti?, tak chlapec hľadá u otca potvrdenie vlastnej mužskosti. Ako často však otcovia v tejto dôležitej úlohe, vo svojom najväčšom poslaní zlyhávajú..

To, kým chlapec je a na čo má - to sa učí od muža alebo od spoločnosti mužov. Nemôže sa to naučiť inde, napríklad od iných chlapcov a už vôbec nie od žien. Ženskosť nemôže udeliť mužskosť, mama nemôže dať chlapcovi to, čo potrebuje dostať od otca. Otec má byť pre chlapca prvým a najdôležitejším mužom v živote. To on mu dáva "meno", to od neho prijíma identitu muža. Otec syna iniciuje do sveta mužskosti. 

Chlapca privádza na svet matka a v prvých mesiacoch a rokoch je stredom jeho vesmíru. Potom však zákonite prichádza čas, keď chlapec vyhľadáva lásku a pozornosť otca. Chce s ním tráviť čas, robiť to, čo robí otec, napodobňuje ho, vzhliada k nemu a chce byť ako on. Inštinktívne u otca hľadá potvrdenie svojej mužskosti. Chlapci pociťujú hlboko v duši inú otázku ako dievčatá: Mám na to? Zvládnem to? Dokážem to? Som naozajstný chlap? Už malý 3-4-ročný chlapec volá svojho ocka do detskej izby a chce od neho, aby si sadol a dobre sa díval. Chlapec si sadá na hojdacieho koníka, rozhojdá sa a hrdo "cvála". Pre niekoho možno smiešne, ale v skutočnosti je to pre synčeka jedna z tých najdôležitejších chvíľ: Si na mňa pyšný, čo dokážem? pýta sa bez slov ocka. Nezáujem otca, či dokonca jeho výsmech a podceňovanie chlapca zanechajú hlboké rany na duši syna. Najhlbšia rana prichádza chlapcovi vždy od otca. Buechner hovorí: Ak môžu cudzí ľudia a neobvyklé zážitky otriasť svetom detí, tak len tí, ktorých najlepšie poznajú a najviac milujú, im ho môžu ukradnúť, ako keď niekomu vezmete stoličku spod zadku, keď si sadá.

A práve v zodpovedaní tejto kľúčovej otázky každého muža otcovia najviac zlyhávajú. Buď priamo slovami alebo svojim správaním či neprítomnosťou zanechávajú v synoch posolstvo: nie si skutočný muž, nemáš na to, nie si dosť silný, odvážny atď.., to, čo máš a dokážeš, tak to nestačí. Si čajka, slaboch, mamičkin miláčik, teploš atď. / Neviem, či si skutočný muž, asi nie a pochybujem, či ním niekedy vôbec budeš. / Musíš na to prísť sám, je to tvoj problém, mňa to nezaujíma. 

Ako inak znejú tieto slová otca, ktoré počas detstva a dospievania počuje veľakrát a pri rôznych príležitostiach: Si silný, si odvážny, si nebezpečný, bola to dobrá práca, perfektný kop, výborná hra. Máš na to. Chlapec je stále svojím otcom motivovaný a povzbudzovaný, jeho aj malé úspechy sú otcom pochválené, pri neúspechu ho otec povzbudzuje, že nabudúce to bude lepšie. Medzi otcom a synom je vzťah dôvery. Otec sa vidí v synovi a syn v otcovi. Syn chce byť pri otcovi pri práci i zábave, pri športovaní. Syn si na otcovi skúša svoju "silu", preteká s ním, snaží sa ho poraziť, byť lepším ako otec, a ak sa to stane, otec je hrdý a rád priznáva svoju porážku a vzdáva česť víťazovi - synovji. Aké dobrodenie pre syna je, keď sa môže spoľahnúť na výpoveď svojho otca ohľadom jeho mužskosti. Ocenenie syna otcom je na nezaplatenie, je pokladom, z ktorého syn čerpá až do staroby.  

Pokiaľ muž nevie, že je mužom, bude sa neustále snažiť dokázať si, že mužom je a zároveň utekať od všetkého, čo by mohlo odhaliť, že mužom nie je. Väčšinu už dospelých mužov celý život prenasleduje tá otázka, na ktorú buď odpoveď nedostali alebo sú negatívne poznačení zraňujúcou odpoveďou, ktorú dostali. Dostali ranu v tom najcitlivejšom mieste. A tak sa skrývajú. Vnútri cítia, že nie sú takými, akými by mali byť. Boja sa odhalenia. Majú strach, že druhí ich uvidia takých, akí sú a že to nebude stačiť. Vytvárajú si svoje falošné ja, ktoré ukazujú svetu, v tomto "ja" sa cítia bezpeční. Vstupujú len do tých bojov, o ktorých vedia, že ich môžu vyhrať. Uchádzajú sa o ženy, o ktorých vedia, že ich môžu získať. (Eldredge)

Leanne Payne hovorí: Keď je dobrý vzťah medzi otcom a synom, tichý strom mužskej sily v otcovom vnútri ochraňuje a živí krehký stromček mužskosti v jeho synovi. 

I really enjoy simply reading all of your weblogs. Simply wanted to inform you that you have people like me who appreciate your work. Definitely a great post  nagapoker

Thanks for taking the time to discuss this, I feel about it and love learning more on this topic. If possible, as you gain expertise, would you mind updating your blog with more information? It is extremely helpful for me.  online poker

This is a very good post. Just wonderful. Truly, I am amazed at what informative things you've told us today. Thanks a million for that. dewapoker

This is a very good post. Just wonderful. Truly, I am amazed at what informative things you've told us today. Thanks a million for that. togelonline.asia

Protože homosexualita je deviací a nemá místo v adopci dětí a v institutu manželství, či registrovaném partnerství. 

https://www.facebook.com/VanitasMaxima

Thanks for taking the time to discuss this, I feel about it and love learning more on this topic. If possible, as you gain expertise, would you mind updating your blog with more information? It is extremely helpful for me.  poker online indonesia

Very rarely do I come across a blog that's both informative and entertaining, and let me tell you, you've hit the nail on the head. Your blog is important; the issue is something that not enough people are talking intelligently about.  casino Indonesia

casino indonesiaThank you for another fantastic posting. Where else could anyone get that kind of information in such a perfect way of writing? I have a speech next week, and I was looking for more info ;) 

Chlapec, ktorý nedostane od otca nič z toho, čo som písala 27.6.2015, nielenže si s ním nevybuduje vzťah, ale bude mať problémy s vlastnou sebadôverou a identitou. V horšom prípade vedie porovnávanie a konfrontácia s otcom k oveľa tragickejšiemu rozhodnutiu, ktoré urobí chlapca nešťastným na dlhé roky:

Môj otec je mužom. Ja som chlapec, teda raz budem mužom. Ale to, čo môj otec ako muž predstavuje, sa mi vôbec nepáči. Je hrubý, tvrdý, necitlivý, neberie ohľad, zraňuje, zneužíva svoju silu atď. Ak TOTO ZNAMENÁ BYŤ MUŽOM, TAK JA NECHCEM BYŤ MUŽOM. Nechcem byť ako otec. Ďakujem, neprosím. Nezapadám do takejto predstavy muža. Nechcem sa biť s chlapcami, nechcem kričať, strkať sa, nechcem byť bezohľadný a ukazovať iným svoju silu, lebo ju nemám. To všetko mi je cudzie. Som citlivý, páčia sa mi veci, z ktorých sa chlapci smejú. To všetko hovorí, že ja nie som chlapec, nie som muž. Som skôr ako mama, chcem byť ako ona, chcem byť ako dievčatá, lebo tie sú jemnejšie a citlivejšie, tak ako ja. Chlapci a muži ma neprijali a kontakt s nimi ma zraňuje, lebo stále poukazuje na to, čím nie som a ani nikdy nebudem... 

Tento záver je ale strašný omyl. Pokrivený obraz muža/otca v konkrétnom vzore z najbližšieho okolia vedie u chlapca k zásadnému omylu o tom, čo znamená byť mužom. Lebo sila muža nespočíva tak v jeho fyzickej sile, ako v morálnej. Čo z toho, že má muž fyzickú silu, ale morálne je slaboch?

PRAVÝ A SKUTOČNÝ MUŽ je:

- čestný, verný, spravodlivý a pravdivý

- silný a odvážny, je si vedomý svojej sily (fyzickej a morálnej), ale nezneužíva ju, nebojí sa použiť ju pre dobrú vec, je bojovníkom za dobro, vie sa zapáliť za dobrú vec, nevzdáva sa

- nie je sebecký a egoistický, s tým, čo má, sa vie podeliť (skúsenosti, vedomosti, ale aj materiálne veci), učí, vysvetľuje, dáva príklad, je trpezlivý

- jeho slovo platí, neklame, plní sľuby, je oporou, dá sa na neho spoľahnúť, je záchranou v problémoch

- je starostlivý otec svojej rodiny, bráni svoju rodinu, k manželke a deťom je milujúci, milosrdný, štedrý, nedrží si odstup, vie sa obetovať

- je ochranca, ochraňuje slabších, pomáha druhým a zastane sa slabších, je všímavý k potrebám iných

- je súcitný, nevysmieva sa zo slabších, nebuduje svoje ego na úkor iných, vie ustúpiť, aby zažiaril niekto iný, nepodceňuje iných, naopak povzbudzuje a dodáva odvahu a nádej, 

- vie plakať a prejaviť city a nehanbí sa za to, vie byť láskavý a nežný a nepovažuje to za slabosť

- nie je strohý, rozumie vtipu, vie si robiť žarty aj sám so seba, neberie sa príliš vážne, nenamýšľa si o sebe

- muž nemusí byť len kovboj, vojak, drevorubač atď, ale kľudne aj filozof, básnik, maliar, tanečník, bez toho, aby ho iní podozrievali, že je gay ..

Takýto muž je skutočným požehnaním pre ženy, deti, spoločnosť, národy a celý svet. Byť takýmto mužom je výsadou a vznešeným poslaním, jeho úloha je nezastupiteľná. Ak by bolo viac takýchto mužov, nebol by svet lepší?

PRAVÁ A SKUTOČNÁ ŽENA je:

- čestná, verná, spravodlivá a pravdivá

- silná a odvážná, je si vedomá svojej sily (fyzickej a morálnej), ale nezneužíva ju, nebojí sa použiť ju pre dobrú vec, je bojovníčkou za dobro, vie sa zapáliť za dobrú vec, nevzdáva sa

- nie je sebecká a egoistická, s tým, čo má, sa vie podeliť (skúsenosti, vedomosti, ale aj materiálne veci), učí, vysvetľuje, dáva príklad, je trpezlivá

- jej slovo platí, neklame, plní sľuby, je oporou, dá sa na ňu spoľahnúť, je záchranou v problémoch

- je starostlivá matka svojej rodiny, bráni svoju rodinu, k maželovi a deťom je milujúca, milosrdná, štedrá, nedrží si odstup, vie sa obetovať

- je ochranca, ochraňuje slabších, pomáha druhým a zastane sa slabších, je všímavá k potrebám iných

- je súcitná, nevysmieva sa zo slabších, nebuduje svoje ego na úkor iných, vie ustúpiť, aby zažiaril niekto iný, nepodceňuje iných, naopak povzbudzuje a dodáva odvahu a nádej, 

- vie plakať a prejaviť city a nehanbí sa za to, vie byť láskavá a nežná a nepovažuje to za slabosť

- nie je strohá, rozumie vtipu, vie si robiť žarty aj sama zo seba, neberie sa príliš vážne, nenamýšľa si o sebe

- žena nemusí byť len kovboj, vojak, drevorubač atď, ale kľudne aj filozof, básnik, maliar, tanečník, bez toho, aby ju iní podozrievali, že je gay ..

Takáto žena je skutočným požehnaním pre mužov, deti, spoločnosť, národy a celý svet. Byť takouto ženou je výsadou a vznešeným poslaním, jej úloha je nezastupiteľná. Ak by bolo viac takýchto žien, nebol by svet lepší?

nenasilne.sk

#410: zasnemmmm - Re:  

 Kľudne zverte, ale svoje! A našich sa nedotýkajte!

#25: -  

#791: beautiful -  

 Mila Beautiful, zhrnula si to nadherne. Nedokazal by som to tak dobre. Tvoj prispevok (a nie len tento) je pre mna obohatenim. Som muz a ako muz sa v ucte sklanam pred Tvojim citlivym a chapajuci srdcom zeny.

ak by petícia nezabrala, čo je krajne pravdepodobné, čo urobíte??? skúste niečo akčnejšie. viac na nenasilne.sk.