Petícia za zachovanie gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Nemocnici Banská Štiavnica, člen siete

V najťažších chvíľach života som sa práve na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Banskej Štiavnici stretla s neuveriteľnou ľudskosťou a pochopením. Bola som matkou dvoch maloletých detí, keď mi pán primár Špila diagnostikoval zhubné onkologické ochorenie.Pracovala som ako robotníčka v miestnej textilnej fabrike, nemala som žiadne známosti, ani finančné prostriedky na akékoľvek ,,všimné" a predsa sa tu o mňa postarali ako o nejakú prominentnú pacientku.Všetci boli ku mne milí a pomáhali mi ako mohli.Nikdy nezabudnem, ako počas obeda prešiel popri jedálenských stoloch  pán primár Špila a opýtal sa ma, či mi jedlo nechutí...Jedlo bolo výborné, ale slzy mi padali do polievky pri pomyslení na moje deti, ktoré mi neuveriteľne chýbali, lebo práve počas návštevných hodín ich nemal kto priviezť. Popoludní prišiel pán primár za mnou na izbu a podal mi kľúč. Bol to kľúč od miestnosti (malej čakárne) vedľa oddelenia, kde som si každý večer vyobjímala svoje deti, čo mi dalo silu čeliť všetkému. Mala som možnosť výberu, ale priala som si byť operovaná práve v Banskej Štiavnici a dodnes som presvedčená, že najúčinnejším liekom bola ľudskosť a láska, s ktorou som sa tu v rozhodujúcej chvíli stretla.Moja liečba ďalej pokračovala v Banskej Bystrici, kde samotní lekári skonštatovali,že operácia bola odvedená skvele a ešte aj pooperačné stehy mám ,,protekčné".Bolo to pred 19 rokmi a ,,naša" nemocnica bola ešte nová, ale veľmi perspektívna.

V septembri 2015 sa tu narodila moja prvá vnučka.Pri pôrode boli obidvaja šťastní rodičia a pán primár Špila, človek,ktorého si vážime, veríme mu a ďakujeme.