VÝZVA KOŠICKEJ CHARTY 2017 NA DODRŽIAVANIE PRINCÍPOV A ZÁSAD FUNGOVANIA MODERNÉHO, EFEKTÍVNEHO A TRANSPARENTNÉHO ŠTÁTU – SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súčasný prehnitý politický systém na Slovensku je neudržateľný. Lepšia perspektíva i prosperita Slovenska sa bude odvíjať nielen od výmeny politikov. Bude sa odvíjať od nastavenia pravidiel fungovania štátu, ktoré my občania požadujeme od politikov presadzovať pri správe veci verejných.

My dole podpísaní občania Slovenskej republiky týmto dokumentom definujeme rámce inštitucionálneho riadenia štátu a od politikov požadujeme ich presadenie do praxe.  Len tým politikom zveríme riadenie štátu, ktorí vo svojich programových tézach naplnia naše očakávania, definované v týchto piatich základných rámcoch:

1.      Volebná reforma štátu

2.      Inštitucionálna reforma riadenia štátu

3.      Finančná reforma štátu

4.      Reforma riadenia regionálnej samosprávy

5.      Reforma riadenia lokálnej samosprávy  

1.      REFORMA VOLEBNÉHO ZÁKONA Chaos vo volebných zákonoch spôsobuje aj chaos samosprávneho riadenia štátu, regiónov, miest a obcí. Na úrovni štátu máme jednomandátový obvod, kde každý občan volí svojich 150 zástupcov. Týmto systémom sa stráca kompetentnosť i zodpovednosť volených zástupcov a často sú len do počtu. Na úrovni regiónov, miest a obcí máme priamu voľbu župana, primátora/starostu i viacmandátové obvody. Tento zdeformovaný volebný systém v samosprávnom riadení štátu prináša nielen množstvo kuriozít či nedorozumení, ale obmedzuje zodpovednosť volených zástupcov občanov pri správe vecí verejných.

Preto si ako občania prajeme, aby politici zreformovali volebné zákony štátu takto:

1.      Na úrovni štátu presadiť do zákona trojkomorový systém poslaneckého zboru: a)      prvá komora poslancov (jedna tretina poslancov) bude priamo volená občanmi vo svojom volebnom obvode – v regióne – jeden mandát na jeden prirodzený región;

b)      druhá komora poslancov (jedna tretina poslancov) bude volená v jednomandátovom obvode – teda celé Slovensko (prirodzení lídri, známi na celom Slovensku);

c)      tretia komora poslancov (jedna tretina poslancov) bude automaticky pozostávať z volených županov v regiónoch;

Striktne oddeliť – aj voľbami – zákonodarnú a výkonnú moc z dôvodu naplnenia systému protiváh a vzájomnej kontroly; výsledok prepojenia zákonodarného a výkonného aparátu vnímame cez súčasný stav, kedy vládni poslanci netvoria kritický segment v základoch demokratických funkcií štátu: súdna, zákonodarná a výkonná moc vo vzájomnom kritickom posudzovaní a kontrole. Vo výkonnej moci je nemysliteľné, aby štatutár akéhokoľvek rezortu bola politický nominovaná osoba.  

2.      Na úrovni regionálnej samosprávy trojkomorový systém volených zástupcov regiónu:

a)      prvá komora regionálnych poslancov (jedna tretina poslancov) bude priamo volená občanmi na lokálnej úrovni v jednomandátových obvodoch, ktoré spravidla tvoria lokálne samosprávy;

b)      druhá komora regionálnych poslancov (jedna tretina poslancov) bude priamo tvorená zo starostov lokálnych samospráv;

c)      tretia komora regionálnych poslancov (jedna tretina poslancov) bude priamo volená v jednomandátovom obvode, teda voličmi celého regiónu;

d)      poslanecký zbor všetkých troch komôr volí župana z poslancov a ministrov regionálnej vlády na návrh župana. Župan sa zároveň stáva poslancom NRSR;

Rovnako ako v odseku (1) oddeliť orgány v poňatí zákonodarcov a výkonných. Možno uvažovať o akýchsi súdnych vo forme komisií.

3.      Na úrovni  lokálnych samospráv dvojkomorový systém volených zástupcov:

a)      prvá komora lokálnych poslancov (polovica poslaneckého zboru) bude priamo volená občanmi jednotlivých obcí, ktoré spadajú do lokálnej samosprávy; b)      druhá komora lokálnych poslancov (polovica poslaneckého zboru) bude volená všetkými voličmi lokálnej samosprávy;

c)      poslanecký zbor oboch komôr volí svojho starostu, ktorý sa zároveň stáva poslancom regionálnej samosprávy a zároveň schvaľuje lokálnu vládu, ktorá preberá funkcie jednotlivých lokálnych inštitúcií (stavebný úrad, sociálnych úrad a ďalšie úrady, ktoré si lokálna samospráva schváli na základe reformy verejne správy);  

Rovnako ako v odseku (1) oddeliť orgány zákonodarcov a výkonných. Možno uvažovať o akýchsi súdnych vo forme komisií. Touto reformou verejnej správy zaniknú štátne úrady, ktoré sú len predĺženou rukou v štruktúrach vlády (dedičstvo centrálneho riadenia štátu, teda demokratického centralizmu) a deformujú systém riadenia štátu tým, že obmedzujú uplatňovanie princípu subsidiarity a znemožňujú niesť zodpovednosť za rozvoj svojich komunít. 

Do volebného zákona si prajeme možnosť elektronického hlasovania pre všetky volebné stupne, aby každému občanovi Slovenskej republiky bolo umožnené využiť volebné právo a slobodne bez prekážok a obmedzenia hlasovať z ktoréhokoľvek kúta sveta.   

2.      INŠTITUCIONÁLNA REFORMA RIADENIA ŠTÁTU

Doterajšie riadenie štátu je systémovo prevzaté z obdobia fungovania „demokratického centralizmu“, v ktorom občan slúži úradníkovi a nie úradník občanovi. Politici chladnokrvne vytvárajú systém riadenia štátu v modeli demokratického centralizmu a z občanov robia ustrašených a bojazlivých ľudí. Prosperita Slovenska pritom závisí od ľudí zodpovedných za svoje ekonomické, sociálne, kultúrne i environmentálne prostredie.

Štátny úradník je preto povinný napomáhať občanovi riešiť problémy. Na riadenie štátu sú nevyhnutné inštitúty, v ktorých má občan plné právo a nesie zodpovednosť za svoje sociálne, ekonomické, kultúrne a environmentálne prostredie tak, aby bol motivovaný riešiť si svoje potreby v rozsahu svojich predstáv o kvalite svojho života a verejná správa mu v tom musí pomáhať. Preto ako občania chceme reformovať štát tak, aby politické garnitúry, ktoré prídu po terajších politikoch, predstavy občanov presadzovali do praxe.

Preto my, občania Slovenskej republiky, si prajeme:

1.      zreformovať spravovanie štátu na princípe trojstupňového riadenia tak, aby verejná služba, verejné financie a politický systém slúžili občanom a umožňovali im žiť dôstojne v environmentálne bezpečnom, sociálne spravodlivom, kultúrne tolerantnom a ekonomicky prosperujúcom prostredí obce, regiónu, štátu;

2.      takú reformu verejnej správy, verejných financií a volebný politický systém, ktorý bude minimalizovať šance úradníkov i politikov zneužívať verejný priestor pre ich potreby;

3.      aby zriadené inštitúty, mechanizmy finančných nástrojov a volebné zákony napomáhali minimalizovať byrokraciu a riziko zneužitia politickej moci na obohacovanie politikov;

4.      presadiť mechanizmy, aby lokálna, regionálna i národná úroveň riadenia štátu napomáhala občanom žiť plnohodnotne v kultúrne tolerantnom, environmentálne bezpečnom, sociálne spravodlivom a ekonomicky prosperujúcom prostredí;

5.      aby politici zefektívnili a zoštíhlili verejnú správu s kompetenciou rezortov v pozícii vytvárania podmienok a legislatívnych pravidiel na princípe „šanca pre múdrych, poctivých, férových, tvorivých a originálnych ľudí“;

6.      aby sa efektívne rozvíjal štát – do verejných funkcií sa dostávali ľudia, ktorí budú mať také znalosti, ktorými dokážu pomôcť budovať efektívne riadenie štátu s verejným hodnotením štátnych úradníkov, ktorých kariérny rast bude závislý len od profesionálnej kvality a nie od politického lokajstva či úradníckeho zneužívania moci;

7.      aby sa zefektívnilo fungovanie riadenia štátu inštitucionálnou reformou ministerstiev s jasnými a transparentnými pravidlami fungovania, kompetenciami i zodpovednosťou;

8.      Žiadny rezort nemôže transparentne a efektívne fungovať, ak má chrániť kompetencie a súčasne komerčne využívať zdroje.

Preto si ako občania prajeme zreformovať terajšie ministerstvá nasledovne:

a)      Ministerstvo ľudských zdrojov (terajšie rezorty školstva, kultúry, sociálnych vecí a zdravotníctva) – preto, lebo vzdelanie, zdravie i kultúra človeka je vrcholom toho, o čom má byť štát a Slovensko potrebuje vzdelaných, zdravých, empatických a kultúrnych ľudí.

b)      Ministerstvo prírodných zdrojov (ochrana lesov, pôdy, vody a prírody).

c)      Ministerstvo technologických zdrojov (technologické nástroje na využívanie prírodných zdrojov – všetko, čo má komerčné výstupy).

d)      Ministerstvo informačných zdrojov (telekomunikácie, informačné technológie).

e)      Ministerstvo finančných zdrojov (tak ako doteraz).

f)       Ostatné ministerstvá ponechať v terajšej podobe (vnútro, obranu, zahraničné záležitostí)

Zefektívnením, integrovaním a rozšírením pracovnej náplne zamestnancov na ministerstvách sa zoštíhlia rezortné inštitúcie o viac ako polovicu a ušetrí sa množstvo peňazí, ktoré sa použijú na skvalitnenie služieb verejnosti i zvýšenie platov pre úradníkov o viac ako polovicu.

Ušetrené peniaze treba následne investovať do rezortu ľudských zdrojov. Touto reformou sa viac decentralizujú kompetencie a naplno sa uplatní princíp subsidiarity, sprehľadnia sa rozhodovacie právomoci a odbyrokratizuje, zoštíhli a zefektívni  sa štátny aparát.

O zoštíhlení a celkovo o tvrdených hodnotách je potrebné dokladovať faktami či už zo štatistík či iných zdrojov.  

3.      FINANČNÁ REFORMA ŠTÁTU

Rozkrádanie verejných zdrojov potvrdzuje, že akákoľvek centralizácia finančných tokov dáva neobmedzené možnosti korupcie. Najokatejšie rozkrádanie verejných financií je v prípade eurofondov, pretože v štruktúre riadenia štátu práve tieto financie boli politikmi zneužité. Vstupom Slovenska do Európskej únie si politici i byrokrati ministerstiev ponechali kompetencie na rozhodovanie o každom eure na centrálnej úrovni.

Manažment verejných financií daňových poplatníkov Slovenskej republiky sa historicky vyprofiloval v štruktúre trojstupňového riadenia štátu (národná, regionálna, lokálna samospráva) a preto je nižšia miera zneužitia verejných funkcií na korupciu. Tým, že po vstupe Slovenska do Európskej únie je finančná pomoc Slovensku centralizovaná, je veľmi vysoká úroveň zneužívania eurofondov. Treba prijať jednoduchý princíp subsidiarity, v ktorom bude zakotvená trojstupňová kompetencia zodpovednosti za využívanie eurofondov.

Preto si ako občania prajeme v systéme riadenia štátu urobiť takú reformu využívania verejných financií, ktoré ponechajú rovnomernú zodpovednosť troch úrovní riadenia štátu (národná, regionálna a lokálna úroveň) v rovnakom podiele:

1.      jedna tretina verejných zdrojov v kompetencii vlády (finančné zdroje na riadenie štátu a na financovanie len tých projektov, ktoré majú nadregionálnu úroveň);

2.      jedna tretina verejných zdrojov v kompetencii regionálnych samospráv (finančné zdroje na riadenie regiónov a na financovanie len tých projektov, ktoré majú regionálnu úroveň);

3.      jedna tretina verejných zdrojov v kompetencií miest a obcí (finančné zdroje na riadenie miest a obcí a na financovanie len tých projektov, ktoré majú lokálnu úroveň);

Prajeme si, aby politici tretinový princíp presadili neodkladne a dôsledne. Z eurofondov na rozvojové projekty prináleží v tomto programovacom období do rozpočtu miest a obcí 5,3 mld. eur. Pre lepšie pochopenie – do obce s počtom obyvateľov 1000 obyvateľov prináleží 1 milión eur. Na využitie týchto peňazí budú kompetentní lokálni politici, ktorí ponesú zodpovednosť za ich efektívne využitie občanmi obce. Tento systém zabráni akémukoľvek zasahovaniu centrálnych politikov do rozhodovania obcí. Samosprávy sa stanú slobodnejšími a zodpovednejšími a skončí sa ponižovanie lokálnych politikov.

Ako slobodní občania si prajeme prostredníctvom zákonov účelovo viazať využívanie verejných financií len na rozvojové projekty komunít. Toto si prajeme dosiahnuť zákonom s podmienkou, že len tie samosprávy budú môcť využívať tieto verejné zdroje, ktoré budú mať schválený socioekonomický program rozvoja obcí s podmienkou, že v komunitách k vypracovaným programom prebehnú referendá o prioritách, na ktoré sa verejné zdroje využijú.

Spôsob využívania verejných zdrojov na regionálnej i národnej úrovni sa tiež určí po uskutočnení regionálnych a národného referenda, ktoré určia priority na čo budú využívané verejné zdroje z eurofondov. Tento model definitívne stransparentní a zefektívni využívanie eurofondov, pretože je nemysliteľné, aby úradníci na akomkoľvek stupni riadenia štátu rozhodovali o využívaní eurofondov. Navrhovaný systém tiež odbúra byrokraciu a posilní kompetencie a zodpovednosť nižších článkov verejnej správy a zabráni možnosti zneužívania verejnej funkcie na vlastné obohacovanie. Úloha štátu v tomto systéme riadenia bude v nastavovaní pravidiel a podmienok, monitorovaní a vyhodnocovaní i vo vylepšovaní – aby sa verejné zdroje využívali maximálne efektívne.

4.      REFORMA RIADENIA REGIONÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Na účelové politické rozhodnutia pri spravovaní štátu najviac doplatila regionálna samospráva. Namiesto prirodzených historicky vyskúšaných regionálnych žúp, politici etablovali regionálne nefunkčné konglomeráty, fungujúce sami pre seba, v ktorých porozdeľované časti územia bez prirodzenej geografickej, sociálnej, kultúrnej i demografickej štruktúry, sú zlepencami pre potreby politikov a nie pre potreby obyčajných ľudí.

Preto my, občania Slovenskej republiky, si prajeme:

1.      zreformovať regionálnu samosprávu tak, aby prirodzené regióny mali možnosť ekonomicky, sociálne, kultúrne a environmentálne rozvíjať svoje špecifické kultúrne, prírodné, historické i kultúrne dedičstvo. Ako niečo, čo regióny spája a nie rozdeľuje, čo posilní regionálny patriotizmus a ekonomickú a kultúrnu jedinečnosť v prospech posilňovania regionálnej konkurencieschopnosti;

2.      aby politici nastavili také legislatívne pravidlá, ktoré umožnia občanom rozhodovať o prioritách rozvoja regiónu verejným hlasovaním, na čo budú prioritne využívané verejné zdroje daňových poplatníkov;

3.      aby občania rozhodovali o strategických rozhodnutiach na základe verejného hlasovania a nie politici či úradníci;

5.      REFORMA LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY      

Slovensko má pravdepodobne najviac diverzifikovanú štruktúru lokálnych samospráv v celej Európe. Je to originálne špecifikum, ktoré sa historicky rozvíjalo a preto treba túto štruktúru chrániť, rozvíjať a posilňovať.

Preto my, občania Slovenskej republiky, si prajeme:

1.      aby politici podporovali a presadzovali efektívne fungovanie lokálnej samosprávy na princípe subsidiarity vo všetkých oblastiach kompetencií a zodpovednosti v oblasti ochrany environmentálnej bezpečnosti, sociálnej starostlivosti, ekonomického rozvoja a ochrany kultúrneho, historického a prírodného dedičstva;

2.      posilniť samosprávne riadenie obcí v ich zodpovednosti za všetky sféry života komunít na lokálnej úrovni a podpory konkurencieschopnosti dnes vymierajúcich regiónov;

3.      odstrániť „demižónovú“ kultúru, ktorú sme rozvíjali ešte v bývalom režime a ani po nastolení nového režimu sa jej nevieme zbaviť;

4.      uplatňovanie princípu subsidiarity, aby bola lokálna samospráva v plnom rozsahu zodpovedná za poskytovanie verejnej služby do vnútra komunít – ako je ich rozvoj, ochrana ich sociálnej i environmentálnej bezpečnosti, vzdelávania, kultúry, zdravia, zdravého štýlu života.

My zástupcovia KOŠICKEJ CHARTY 2017 budeme požadovať od všetkých politických subjektov, ktorí majú ambíciu formovať verejnú politiku Slovenska. Táto výzva nie je žiadnou agitáciou politickej strany, vznikajúceho hnutia, alebo organizácie. Nemá ambíciu sa registrovať na občianske zoskupenie s členskou základňou a stanovami. Je neformálnym hlasným apelom slušných ľudí, ktorým osud Slovenska nikdy nebol a nie je ľahostajný.

Základné občianske práva a slobody, garantované Ústavou Slovenskej republiky nám dáva plné právo formovať verejnú politiku, v zmysle zásad, ktoré sme spísali do 5-tich bodov požiadaviek občianskej verejnosti na budovanie slušného, efektívneho, transparentného, bezpečného a prosperujúceho štátu V Košiciach, dňa 5.4.2018

Zakladajúci členovia KOŠICKEJ CHARTY 2017 (Michal Kravčík, Ivan Feigl, Pavol Bujňák, Jakub Exner)

Michal Kravčík, Čermeľská cesta 24, 04001 Košice, kravcik@ludiaavoda.sk    Kontaktujte autora petície