Výzva k politickej zodpovednosti
Slovenská republika je už dvanásť rokov súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ktoré jej poskytli bezpečnosť a pevnú pôdu pre úspešný hospodársky a sociálny rozvoj. Členstvo v nich pomohlo prilákať zahraničných investorov a miliardy eur na obnovu slovenských ciest, miest a obcí. Všetkým obyvateľom Slovenska členstvo v EÚ zvýšilo úroveň ochrany ich práv v každodennom živote a výrazne pomohlo napríklad pri ochrane práv obetí trestných činov, rovnosti mužov a žien, ochrane pred diskrimináciou, ochrane spotrebiteľov, či práv pacientov. Vďaka EÚ aj NATO môžeme žiť v relatívnom bezpečí a pokoji. Vďaka členstvu v NATO máme dnes 27 spojencov, ktorí sú pripravení v prípade potreby brániť našu vlasť a našich občanov. EÚ a NATO nie sú bez chýb – ale sú zďaleka najlepšou voľbou pre Slovensko.
Je preto znepokojujúce, že v súčasnosti sme svedkami nárastu spochybňovania nášho členstva v týchto inštitúciách. Vidno to u časti politických strán i akademickej obce. Máme samozrejme na výber, či v EÚ a NATO sme alebo nie; žijeme v slobodnej spoločnosti a rozhodnutie o členstve je na nás. Ale so slobodou prichádza zodpovednosť rozhodnúť sa múdro. A svojvoľne podkopať základy prosperity a stability Slovenska vystúpením z EÚ či NATO by bol fatálny vlastný gól. Tí, ktorí o to žiadajú, nenavrhujú alternatívy. To nie je náhoda – všetky ostatné návrhy by pre krajinu našej veľkosti a postavenia znamenali pokles životnej úrovne a zvýšenie bezpečnostných rizík. Spochybňovanie členstva v EÚ a NATO je v rozpore so záujmami SR a jej občanov. Je nezodpovednou výzvou k medzinárodnému dobrodružstvu, ktoré zníži bezpečnosť SR, zhorší jej vyhliadky na hospodársky rast i sociálny rozvoj a vytvorí predpoklady pre demontáž demokracie a príchod vlády politických extrémistov.
Vyzývame preto zodpovedných politikov, aby prestali s témou členstva politikárčiť. Aj tí, čo veria v európske a transatlantické inštitúcie, ale ťažia body z hanobenia EÚ a NATO, len nahrávajú extrémistom a v konečnom dôsledku hazardujú s našim členstvom v nich. Vládu SR vyzývame, aby zastavila spochybňovanie našich medzinárodných záväzkov a začala aktívne hovoriť o základných bezpečnostných otázkach štátu a o dôležitosti EÚ a NATO pre našu obranu, bezpečnosť a prosperitu. Veď do týchto inštitúcií sme vstúpili preto, lebo ponúkli jasne najlepšiu garanciu prežitia a zveľadenia našej krajiny. Len to už dnes bežný občan z úst predstaviteľov vlády prakticky nepočuje. Otvára sa tak priestor pre demagógov, aby bez reakcie autorít – a niekedy priam s ich naznačenou podporou – šírili účelové klamstvá o EÚ a NATO. Mimovládne organizácie vedia pomôcť naprávať klamstvá o oboch inštitúciách, ale nemôžu nahradiť vládu SR a prácu poslancov NR SR.
Slovensko predsedá od začiatku tohto mesiaca Rade Európskej únie; tento týždeň sa tiež uskutoční summit Severoatlantickej aliancie. Tieto udalosti vidíme ako ideálnu príležitosť pre najvyšších štátnych predstaviteľov začať jasne hovoriť o prínosoch členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii a v EÚ a neprestať v tom. Objasňovanie týchto tém si totiž vyžaduje trpezlivý a systematický prístup.
Signatári:
Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Dušan Fischer, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Ján Hacaj, podnikateľ
Daniel Milo, právnik a odborník na extrémizmus
Marian Majer, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku
Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky
Juraj Mesík, aktivista
Jaroslav Naď, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku
Mário Nicolini, aktivista a analytik
Róbert Ondrejcsák, STRATPOL
Ján Orlovský, Nadácia otvorenej spoločnosti
Boris Strečanský, rozvojový špecialista
František Šebej, Národná rada Slovenskej republiky
Martina Šinková, Euroatlantické centrum
Milan Vanga, manažér externej komunikácie, vojenský publicista a vojnový veterán
Dušan Fischer Kontaktujte autora petície
Oznámenie od administrátora tejto webovej stránkyTúto petíciu sme uzavreli a odstránili sme osobné údaje signatárov.Všeobecné nariadenie Európskej únie o ochrane údajov (GDPR) vyžaduje oprávnený dôvod na uchovávanie osobných údajov a to, aby sa tieto informácie uchovávali čo najkratšiu dobu. |