Viac umenia do Domu umenia

Onedlho uplynú dva roky od vzniku Kunsthalle Bratislava a poldruha roka od vernisáže prvej výstavy. Nastal čas na zhodnotenie, čo zmena priniesla našej kultúre.

 

V roku 2013, v poslednom roku pred začiatkom činnosti Kunsthalle Bratislave ( KHB ), sa uskutočnili v Dome umenia okrem iného tieto výstavy – Socha a objekt, Mesiac fotografie, BIB, BinderFresh, Stano Masár, Radovan Čerevka, Mária Čorejová, Czech Press Photo, Magisterské diplomové práce, Ars Salutem, Ján Triaška, Identifikačný kód Slovenska, Martin Gerbóc, Figurama, Ping-pong, Viktor Hulík, atď.. Program z prihlásených projektov vybrala kurátorská rada v zložení Peter Michalovič ( predseda ), Stano Bubán, Juraj Čarný, Ľubo Moza, Pavol Weiss.

 

Dom umenia ponúka cca 1500m2 výstavnej plochy, okrem Slovenskej národnej galérie jediný takýto veľký štátny výstavný priestor v centre Bratislavy.

 

V roku 2014 sa začala činnosť Kunsthalle Bratislava ( Juraj Čarný - riaditeľ, Richard Gregor - vedúci oddelenia výskumu, projektov a vzdelávania ), po rekonštrukcii budovy otvorila činnosť výstavou Paradox 90. Za poldruha roka činnosti do februára 2016 pripravila ešte dve výstavy – Poľské súčasné umenie ( výstava prevzatá z Varšavy ), Ján Mančuška ( výstava prevzatá z Prahy ). Činnosť Kunsthalle bola dvakrát prerušená - Mesiac fotografie ( november 2014 ), BIB 2015 ( september, október 2015 ).

 

Keď si porovnáme rok 2013 s obdobím 2014-2015 tak je zrejmé, že ide o radikálny obrat. Namiesto demokratickej koncepcie, kde Frešo susedí s Ars Salutem a Mária Čorejová s Czech Press Photo, kde kurátorská rada poskytla priestor aj soche, aj fotografii, aj detskej ilustrácii, aj neokonceptuálnej tvorbe, atď. sa začalo militantné obdobie presadzujúce len jeden – neokonceptuálny prúd v súčasnom umení.

 

Stručne sa stratégia dvojice Čarný-Gregor dá zhrnúť do slogana – menej umenia. ( čo vzhľadom na jedného zo sponzorov KHB a jeho opačný slogan vyznieva ako poriadny výsmech ). Nielen v zmysle menej výstav, ale aj v zmysle, čo najmenej divákov. Akoby ich zámerom bolo pripraviť expozície len pre vyvolených, pre tých, ktorých vystavujú a ich kamarátov, resp. pre štyridsať členov ich združenia kritikov súčasného umenia. Za poldruha roka ich činnosti sa dá povedať, že uspeli – z Domu umenia vyhnali aj divákov, aj fotografov, sochárov, grafikov,maliarov, designérov, sklárov, atď a vznikol ich KHB ( dá sa to aj preložiť ako Kunst-Hrobka Bratislava )

 

Pritom štát poskytol novej inštitúcii veľkorysé prostriedky – jedenásť zamestnancov ( do roku 2013 pracovali na výstavnom oddelení dve zamestnankyne ) s dotáciou na platy vrátane odvodov cca 100.000e ročne, priestory pre administratívu, dotáciu na jednotlivé výstavy ( na Paradox 90 vo výške 65.000e). A riaditeľovi KHB úplne voľnú ruku pri tvorbe programu, až natoľko, že keď ho minister kultúry v lete žiadal, aby v novembri 2015 sa v Dome umenia konal 25. ročník Mesiaca fotografie, tak to odmietol akceptovať.

 

Čo za túto slobodu a podporu ponúka Kunsthalle ? ( Z hľadiska problému nie je podstatných cca 260m2 v takzvanom Kunsthalle laboratóriu na prízemí Domu menia v bývalej predajni Orange, ani sprievodné programy ako raz za čas konferencia, výklad, atď. ).

 

  1. Minimálna návštevnosť výstavných priestorov Domu umenia: v dňoch 5.12. ( sobota ) - 15 ľudí, 6.12. ( nedeľa ) - 17 ľudí, 7.12 -. 7 ľudí ( pondelok, plus organizovaná návšteva 19 detí z materskej školy resp. 1. triedy ZŠ ), 9.12. ( utorok ) -10 ľudí. V priemere to vychádza na 11 ľudí na jeden deň, ( bez organizovaných škôlkárov ). Aby sme boli korektní voči KHB, tak sme ešte raz urobili audit návštevnosti - 7.1. 2016 ( štvrtok ) - 19 ľudí, 8.1. ( piatok ) - 28 ľudí 9.1. ( sobota ) - 36 ľudí, 10.1. ( nedeľa ) 29 ľudí ( pre porovnanie - počas jedného dňa v rámci Mesiaca fotografie 9.novembra 2013 bola návštevnosť 310 ľudí a vstupné nebolo zadarmo ako v KHB, ale 5 euro – vtedajší program: Tibor Huszár, Sony World Photography Award, Česká fotografia po roku 2000, Youngho Kang, Karel Novák – Jock Struges ) .

  2. Mystifikácia namiesto faktov - v prezentácii KHB zo septembra 2015 sa uvádza vymyslených 9555 ako ročná návštevnosť v KHB ( v období september 2014 – august 2015 ). Podľa kontroly návštevnosti ôsmich dní, ktorú uskutočnil Stredoeurópsky dom fotografie v decembri 2015 a januári 2016, vychádza celoročná návštevnosť pri 180-tich otvorených dňoch KHB na cca 3500 divákov. Podobne mystifikačne pristupuje vedenie KHB aj k uvádzaniu návštevnosti v KH LAB ( 260m2), ktorý podľa prezentácie v období september 2014 – august 2015 navštívilo vymyslených 20.390 divákov ( údajne raz toľko ako výstavy na ploche 1500m2 Domu umenia ). V priemere asi 3.000 divákov na jednu výstavu, čo znamená dennú priemernú návštevnosť viac než 100 ľudí ( KH LAB je otvorený mesačne cca 25 dní ) . Aj bez auditu, ktorý sme v malom priestore neuskutočnili, je zrejmé, že je to totálny nezmysel – môže to potvrdiť každý z cestujúcich, ktorí čakajú na zastávke električky oproti výstavnej sieni KH LAB a nikdy nemohli vidieť na v sále na prízemí viac než dvoch troch ľudí, ale obvykle je to úplne prázdne.

  3. Umŕtvenie prevádzky Domu umenia - počas prvého roka činnosti, ktorú hodnotila prezentácia KHB v septembri 2015, bol Dom umenia z 360 dní roka - obdobie september 2014/ september 2015 - 150 dní zatvorený, iba 180 dní z roku mohol divák navštíviť jednu z dvoch pripravených expozícií. ( 30 dní boli v novembri 2014 výstavy Mesiaca fotografie, ktoré nesmeli byť propagované ako súčasť programu KHB )

  4. Dramaturgia prezentujúca len neokonceptuálnu tvorbu – poldruha roka a tri dosiaľ realizované výstavy ignorujú 95% slovenského vizuálneho umenia a venujú sa prezentácii len jeho minoritnej časti.

  5. Žiadny zahraničný ohlas na stratégiu činnosti v Dome umenie – okrem promo materiálov, reklamy, ktorá propaguje činnosť KHB, nevznikli články v zahraničných médiach, ktoré by zhodnotili programový blok, aj koncepciu výstav v KHB. Práve tie pritom mali podľa podporovateľov nového vedenia Domu umenia dokazovať, že začala nová éra v prezentácii nášho umenia, nie provinčná,ale internacionálna.

 

Keby sme boli na území súkromnej galérie, tak by sa nedalo nič namietať voči tomu, že súkromník si prezentuje, čo mu je blízke, ale na pôde jedinej štátnej výstavnej inštitúcie v centre Bratislavy, je to neprípustné. Súčasné slovenské umenie tvoria aj maliari, aj sochári, aj fotografi, designéri. atď, umelci a kurátori, ktorí nie sú vyznavačmi neokonceptuálneho náboženstva. A aj oni majú právo, aby aj im štát dotoval ich prezentáciu formou výstav v štátom financovanom priestore, nie ho vyhradiť len pre jeden jediný prúd v bohatom spektre súčasného vizuálneho umenia.

 

Špecifický problém spočíva aj v tom, že 1500m2 je v Bratislave jediný priestor v centre kde je možné ( s výnimkou SNG ) pripraviť retrospektívy autorov s obsiahlou tvorbou za sebou ( 30-40 rokov práce ). Ale keďže ich nemožno zaradiť medzi členov sekty Čarný-Gregor, tak nemajú šancu, aby sa verejnosť oboznámila so zhrnutím ich diela.

 

V období august 2014 – február 2016 KHB prezentovala dve prevzaté výstavy, ktoré kurátorsky pripravili v Prahe resp. Varšave. Pripadá nám to ako mrhanie zdrojmi, ktoré štát poskytol k dispozícii pre slovenské vizuálne umenie. Na realizáciu dvoch hotových dovezených výstav nie je potrebný tím jedenástich ľudí. Skôr sa financie mohli využiť na monografické spracovanie diel osobností, ktoré dosiaľ u nás márne čakajú na zhrnutie celoživotnej tvorby.

 

Dramaturgia vedenia KHB stavia na exkluzivite. Namiesto toho, aby Čarný-Gregor hľadali spoločnú reč s organizátormi dlhoročných podujatí – textilnej torby, plagátu, sochy a objektu, fotografie - aby zahrnuli do svojej koncepcie úspešné projekty, tak inklúziu zavrhli a v priebehu necelých dvoch rokov vybudovali v centre Bratislavy osamelý ostrov, ktorý zásadne deformuje obraz súčasného umenia

 

Na okraj už možno len uviesť aroganciu s ktorou zástupcovia KHB pristupujú k štátnej inštitúcii –

veľkopanské maniere k používaniu finančných zdrojov. V apríli sa zúčastnili na konferencii kurátorov súčasného umenia vo Viedni so začiatkom v piatok o 10hod a ukončením v nedeľu o 17h v dňoch 24.-26. apríla 2015. Tento výlet dvoch pracovníkov stál štát 1.100e. Bolo by zaujímavé vedieť, keď sa títo zamestnanci v rámci svojho voľného času a za svoje peniaze vyberú na víkend do Viedne, či tiež budú bývať v hoteloch, ktoré ich budú nakoniec stáť spolu 1.100e. Nie je to jediný príklad zneužívania štátnych zdrojov, podobne tomu bolo aj počas desaťdňovej služobnej cesty Juraja Čarného v auguste 2015 do New Yorku. ( Veľmi dobre dokresľuje mentálne nastavenie vedenia KHB príhoda z 13. februára 2015. Kamión z Varšavy doviezol diela na výstavu Poľské súčasné umenie, šofér požiadal Richarda Gregora o 13hod, aby prišiel prevziať exponáty. Dostalo sa mu príznačnej odpovede: má počkať, kým vedúci oddelenia výskumu dohrá ping-pongový zápas, osprchuje sa a až potom sa môže venovať preberaniu transportu. Šofér bol spokojný, aj súkromný dopravca, pretože účtovali stojné a Gregorovi to nevadilo, lebo to platil štát. )

 

Vyzývame generálnu riaditeľku Národného osvetového centra pani Janu Kresákovú k odvolaniu Juraja Čarného z funkcie riaditeľa Kunsthalle Bratislava a Richarda Gregora z funkcie vedúceho oddelenia výskumu, projektov a vzdelávania KHB pre nekompetentnosť, zavádzanie a aroganciu. Dom umenia je treba vrátiť celej šírke spektra súčasného vizuálneho umenia.

 


K výzve sa môžete pripojiť aj v Galérii Martina Martinčeka Stredoeurópskeho domu fotografie na Prepoštskej ulici č. 4, Bratislava ( otvorená utorok-nedeľa 13h-18h).

 

Kvíz na záver