Petícia za zákaz psov v osadách na celom území Slovenskej republiky.

V slovenských osadách žijú tisíce a tisíce zvierat v nevhodných podmienkach, zažívajú pritom dennodenne nesmiernu bolesť a kruté zaobchádzanie, bolesť je nielen fyzická , ale aj psychická. Najmarkantnejšie to vidíme v reportoch zo zachraňovania psíkov z týchto krutých podmienok od záchranárov-dobrovoľníkov. Útulky, občianske združenia, jednotlivci, všetci, ktorým nie je ľahostajné utrpenie psíkov a zvieratiek v osadách, prinášajú denne svedectvá o ich trápení. Záchranári dobrovoľníci chodia na vlastné riziko do osád, kde sú vystavení nebezpečenstvu zo strany obyvateľov osád, ktorí im slovne nadávajú, hádžu do nich kamene, vyháňajú ich, vyhrážajú sa im, schovávajú pred nimi úbohých psíkov a častokrát ich aj fyzicky napadnú. Záchranári napriek tomu, keďže im trápenie psíkov nie je ľahostajné, chodia neúnavne do osád a odoberajú psíkov. Psíkov, ktorých treba zachrániť, je však žiaľ oveľa viac, než sú kapacity a možnosti záchranárov. Preto častokrát sú nútení vyberať nespravodlivou selekciou len tie najakútnejšie prípady na hrane života a smrti. Koľkokrát je už aj tak neskoro. Pomoc potrebujú ale všetci psíkovia. Nie len tie najťažšie prípady.

Pre neznalých problematiky len stručne: psíkovia v osadách nemajú čo jesť a čo piť (podvýživa, trčiace kosti); nemajú prístrešok (sú vystavení horúcemu slnku, dažďu, mrazu); hygiena žiadna (parazity, hnačky, infekcie); deti, ale aj dospelí ich majú ako zdroj zábavy, častokrát je táto zábava pre dospelých vo forme psích zápasov (pes trpí fyzicky aj psychicky, opakovane je hrýzený a týraný, bez ošetrenia hlbokých rán vystavený opakovane útoku slinejšieho psa) a deti ich bijú, hádžu o zem, hádžu do potoka, pohadzujú medzi sebou, triafajú do nich kamene, topia ich, spôsobujú im bolesť palicami, tyčami, cigaretami a aj ináč. Psíci majú fyzickú aj psychickú traumu. Narodia sa zdravé šteniatka a osadníci z nich urobia invalidov a trosky, ktoré poznajú len bolesť, strach a holý boj o prežitie. Zúbožené fenky v osadách nonstop rodia. Počet psov v osade sa týmto zvyšuje geometrickým radom. Záchranári vyslobodia pár šťastných jedincov z tohto pekla na Zemi, musia im zháňať od ďalších dobrovoľných prispievateľov financie na náklady za veterinárnu liečbu, musia zabezpečiť rekonvalescenciu a socializáciu v prechodnom domove a následne trvalý domov. Denne sa rodia noví psíkovia, ktorí potrebujú pomoc. Je to nikdy nekončiaci bludný kruh. Vyjsť z tohto bludného kruhu, zastaviť týranie psov v slovenských osadách je možné len jedným jediným riešením, a tým je zákaz držania a chovania psov v osadách. Nedodržanie bude považované za trestný čin. Porušenie zákona. Pes nie je vec, pes je spoločenské zviera a cítiaca bytosť. Cíti bolesť a cíti aj radosť. Žiadny psík si nezaslúži žiť celý život v utrpení. Raz to musí skončiť. Ukážme svetu, že vieme riešiť svoje problémy, že nám záleží na dôstojnom živote najvernejšieho priateľa človeka.

Henrieta Koller    Kontaktujte autora petície