Petícia za vybudovanie detenčného ústavu pod gesciou MS SR

Petícia za urýchlené vybudovanie detenčného ústavu pod gesciou Ministerstva spravodlivosti  

Nový trestný zákon č. 301/2005 Z.z. účinný od 1.1.2006 v porovnaní so starým trestným kódexom uspokojil dlhé roky trvajúce volanie odbornej psychiatrickej verejnosti po zriadení detenčných ústavov, najmä z dôvodu, že niektoré duševné poruchy (niektoré závažné špecifické poruchy osobnosti, niektoré organické poruchy, niektoré sexuálne deviácie, neúspešne opakovane liečené závislosti od psychoaktívnych látok) nemožno terapeuticky ovplyvniť, ale tieto poruchy podmieňujú u svojich nositeľov páchanie trestnej činnosti.

Jedinci trpiaci uvedenými poruchami umiestnení v psychiatrických ústavných zariadeniach svojou agresivitou alebo inou nebezpečnou aktivitou predstavujú nebezpečenstvo pre spolupacientov a pre ošetrujúci personál a kvôli nedostatočnému stráženiu zdravotníckych zariadení aj pre spoločnosť, naviac ich dlhodobý pobyt bez šance na zlepšenia psychického stavu vyvoláva u ošetrujúceho zdravotníckeho personálu pocity zbytočnosti a frustrácie. Detencia znamená kvalitatívnu zmenu v starostlivosti o takto postihnutých jedincov, lebo rieši najmä otázku bezpečnosti.

S účinnosťou od 1.1.2006 bol prijatý nový trestný zákon, ktorý detenciu vymedzuje v §§ 81 a 82 nasledovne :  

Detencia ( § 81 a 82 TZ ) patrí medzi ochranné opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, kt. počas výkonu trestu odňatia slobody ochoreli nevyliečiteľnou duševnou poruchou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody stále pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť.  

Súd môže rozhodnúť o nariadení detencie pre týchto páchateľov:  

1. odsúdený, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody ochorie duševnou chorobou, podľa lekárskeho posudku nevyliečiteľnou a ktorého pobyt na slobode je vzhľadom na jeho doterajšiu spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný;  

2. páchateľ úmyselného trestného činu, pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu, alebo toto u neho neplní svoj účel pre negatívny postoj pacienta a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný;  

3. páchateľ zločinu, ktorý je spáchaný zo sexuálneho motívu, alebo páchateľ, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin- páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. 

4. Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb; súd rozhodne na návrh zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Účelom detencie je umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave s osobitným liečebným režimom a následná izolácia páchateľa od spoločnosti, ktorá by mu mala zabrániť v ďalšom páchaní trestných činov.  

Ak nie je možné ochranu spoločnosti zabezpečiť miernejšími prostriedkami ako je detencia, môže pobyt odsúdeného v detenčnom ústave v prípade potreby trvať aj doživotne. Na návrh detenčného ústavu najmenej 1 krát ročne preskúmava súd dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne buď o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení odsúdeného z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli.  

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

Potiaľto by sme mohli považovať zmenu za pozitívnu. Doterajšia aplikácia tejto právnej zmeny však môže vyvolávať prinajmenej rozpaky a mnohé otázniky.  

Napriek tomu, že sa jedná o hraničnú zdravotnícko – právnicko - kriminologickú oblasť, kde  je určite otázne či tieto zariadenia majú byť zriaďované ministerstvom zdravotníctva alebo ministerstvom spravodlivosti, neprebehla o tejto základnej otázke na Slovensku žiadna verejná interdisciplinárna debata, v ktorej by mohli svoje názory a skúsenosti vyjadriť odborníci ako zo zdravotníctva, tak aj z práva, kriminológie, penológie a iní dotknutí; o tejto základnej otázke sa doteraz neuskutočnila žiadna odborná konferencia či seminár.  

Čo sa dialo chronologicky v praxi od r. 2004 do r. 2009, citujeme z oficiálnych materiálov :  

V roku 2004 na tento účel bola v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vytvorená skupina odborníkov, ktorí vykonali v roku 2004 obhliadku vytipovaných psychiatrických liečební v pôsobnosti rezortu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a to: Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela  Pezinok, Psychiatrickej liečebne vo Veľkých Levároch, Psychiatrickej liečebne Sučany. Pre potreby detenčného ústavu ako najvhodnejšia bola určená objektová sústava v Psychiatrickej liečebni Sučany s potrebou stavebno – technicky dobudovať objekt v areáli liečebne.  

Dňa 14. 8. 2007 sa na pôde MZ SR uskutočnilo osobné rokovanie ministra spravodlivosti SR a ministra zdravotníctva SR z dôvodu nevyhnutnosti zriadenia detenčného ústavu. Výsledkom rokovania bolo zhodné stanovisko oboch predstaviteľov rezortov zriadiť detenčný ústav v tzv. pavilóne „C“, ktorý sa nachádza v Psychiatrickej liečebni Sučany.  

Okrem  vybranej  psychiatrickej liečebne v Sučanoch, prehodnotila pracovná skupina ďalšie psychiatrické zariadenia, ktoré by prichádzali do úvahy ako budúce detenčné ústavy : Psychiatrická liečebňa Plešivec Psychiatrická nemocnica Hronovce. Vzhľadom na to, že na Slovensku nie sú so zriadením a prevádzkou detenčného ústavu žiadne praktické skúsenosti, bolo dohodnuté, že pri jeho plánovaní a výstavbe je nutné aplikovať odborné poznatky získané praxou v už existujúcich detenčných ústavoch v členských štátoch EÚ. MZ SR na základe získaných podkladov zo zahraničia a odporúčania odborníkov z odboru psychiatrie vypracovalo návrh na personálne a materiálno-technické vybavenie detenčného ústavu. Z uvedeného vyplýva, že detenčný ústav je vhodné kreovať pri jestvujúcom zdravotníckom zariadení typu psychiatrickej liečebne, resp. psychiatrickej nemocnice.  

Po vzájomnej dohode medzi zástupcami MZ SR a  Zboru väzenskej a justičnej stráže bolo rozhodnuté, že detenčný ústav bude zriadený v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Projektová dokumentácia bola dopracovaná na základe podkladov ZVJS, stanoviska hlavnej odborníčky pre psychiatriu a podkladov získaných z pracovnej návštevy detenčných ústavov vo Veľkej Británii.  

Ministrovi zdravotníctva v spolupráci s ministrom spravodlivosti bolo uložené zriadiť a sprevádzkovať detenčný ústav do 31.12.2009.  

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

Naposledy sa o urýchlenej dostavbe detenčného ústavu hovorilo v roku 2008, keď viacnásobne trestaný slovenský pedofil zneužil a zavraždil v Českej republike deväťročného chlapca. Ústav mal stáť v areáli Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach. V roku 2008 jeho dostavbu schválila vláda a vyčlenila na ňu 4,2 milióna eur. V októbri 2010 bola preto vyhlásená súťaž, no v auguste 2011 ju nariadil Úrad pre verejné obstarávanie zrušiť po sťažnostiach jedného z jej účastníkov. Mala sa zopakovať. "Počas vedenia Ministerstva zdravotníctva SR v rokoch 2006-2010 sa našli finančné prostriedky na dostavbu Detenčného centra, začali sa robiť prípravné práce, ako aj výberové konania. Čo sa však dialo počas dvoch rokov (2010-2012) na MZ SR práve v časti Detenčného centra, žiaľ, nevieme presne odsledovať," povedala hovorkyňa MZ SR v roku 2012. Bývalý riaditeľ Hronoviec ešte v júni 2012 TASR povedal, že v januári 2012 prišiel z rezortu zdravotníctva pokyn, podľa ktorého sa už nemá pri obstarávaní dostavby postupovať riadnou súťažou, pretože projektová dokumentácia detenčného ústavu je tajná. "Odporúčaný postup bol zrealizovaný začiatkom marca 2012," povedal. Ministerstvo zdravotníctva podľa hovorkyne o dotáciu na dostavbu ústavu prišlo pre nedokončené výberové konania a muselo ju vrátiť. "Súčasné vedenie MZ SR tak opätovne musí začať riešiť túto problematiku a hľadať nové možnosti" povedala.

Píše sa rok 2015, detenčný ústav stále nestojí...

Nebezpeční, duševne chorí ľudia sú v súčasnosti vo väzniciach alebo v psychiatrických nemocniciach...  

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§   

V doterajšej aplikácii detenčného ústavu do praxe na Slovensku chýba najmä exaktná odpoveď na otázku, prečo má byť detenčný ústav zariadením zdravotníckym a prečo nie zariadením ministerstva spravodlivosti ?  

Vráťme sa k definícii Detencie v slovenskom Trestnom zákone :

Detencia patrí medzi ochranné opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody ochoreli nevyliečiteľnou duševnou poruchou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody stále pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Účelom detencie je umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave s osobitným liečebným režimom a následná izolácia páchateľa od spoločnosti, ktorá by mu mala zabrániť v ďalšom páchaní trestných činov.  

Myslíme si, že zákonodarca predpokladal detenčný ústav ako špecifické (teda apriori nie zdravotnícke) zariadenie, predovšetkým chrániace spoločnosť pred jedincami nevyliečiteľne duševne chorými alebo odmietajúcimi sa podrobiť ochrannému liečeniu. Pojem „osobitný liečebný režim“ v kontexte s osobami nevyliečiteľne chorými alebo odmietajúcimi sa podrobiť ochrannému liečeniu určite neznamená primárne zdravotnícku starostlivosť, ale ani neznamená absenciu liečebno-terapeutických programov.  

Požiadavky na vytvorenie nového druhu ochranného opatrenia boli vyslovené už pred rokom 1989. V detenčnom ústave by mali byť umiestnení páchatelia, ktorí sú vzhľadom k svojmu duševnému stavu vysoko spoločensky nebezpeční a nie je možné u nich predpokladať, že by ochranné liečenie v súčasnej podobe splnilo svoj účel. V takomto ústave by bola podľa  vzoru európskych štátov, kde obdobné inštitúty fungujú, zaistená stráž nevyhnutná pre zachovanie bezpečnosti personálu i umiestnených osôb. Kvalifikovaný personál by mal predovšetkým viesť páchateľa k tomu, aby si svoju duševnú poruchu uvedomil a naučil sa s ňou zžiť tak, aby sa znížila alebo stratila jeho spoločenská nebezpečnosť. K tomu by mala prispieť tiež možnosť vzájomného prechodu medzi opatrením typu ochrannej detencie a ochranným liečením v zdravotníckom psychiatrickom zariadení. Páchatelia by mali byť v detenčnom ústave vedení tiež k prekonaniu svojho negatívneho postoja k ochrannej liečbe, čo by mohlo vyústiť do prechodu do režimu ústavného ochranného liečenia s perspektívou následnej zmeny na liečenie ambulantné.  

V Európe je skúsenosť z takýmito zariadeniami. V Česku, Rakúsku a Maďarsku sú zriadené a spravované Ministerstvami spravodlivosti, vo Veľkej Británii a v Írsku Ministerstvami zdravotníctva.

Prečo aplikujeme do našej právnej a medicínskej praxe britský model kreovania detenčného ústavu je ďalšou nezodpovedanou otázkou... Nemyslíme si, že by nám bol anglosaský právny systém Veľkej Británie a Írska bližší ako kontinentálny právny systém Česka, Rakúska a Maďarska.  

§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§   

Zabezpečenie realizácie inštitútu detencie v praxi bude určite veľmi náročné. Vytvorenie vhodného detenčného ústavu vrátane dostatočného vybavenia bude predstavovať nemalé náklady. To isté platí o jeho prevádzke. Závažným problémom bude zabezpečenie kvalifikovaného personálu. Na Slovensku má vzniknúť detenčný ústav ako zdravotnícke zariadenie strážené príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Stráženie nemôže byť len vonkajšie, ale musí byť aj vnútorné, teda chrániace pracovníkov jedného kompaktného teamu. Všetci pracovníci detenčného ústavu by mali predstavovať jeden súdržný team fungujúci a pracujúci pod jednou pracovno-právnou normou. Zamestnanci navrhnutého slovenského detenčného ústavu však majú byť jednak zdravotnícki pracovníci pracujúci pravdepodobne v režime civilných predpisov (Zákonník práce) a jednak príslušníci ZVJS pracujúci v režime policajných predpisov. S fungovaním takéhoto zariadenia nie je žiadna skúsenosť, preto máme obavu, že nevznikne jednotný a súdržný pracovný team. Takýto nejednotný team môže byť potom slabým ohnivkom v reťazi, ktorá by mala byť čo najpevnejšia, pretože práca v detenčnom ústave bude veľmi náročná.  

Podľa nášho názoru by mal byť vypracovaný a prijatý špeciálny Zákon o výkone detencie  tak ako je tomu v Českej republike.  

Myslíme si, že bez verejnej odbornej multidisciplinárnej diskusie o tom, kto má byť zriaďovateľom a prevádzkovateľom detenčných ústavov na Slovensku, či Ministerstvo zdravotníctva alebo Ministerstvo spravodlivosti nie je možné zodpovedne aplikovať ustanovenia Tr. zákona o detencii v praxi.  

Apelujeme na predstaviteľov štátu a vlády SR, aby Ministerstvo zdravotníctva a Ministerstvo spravodlivosti zriadili expertnú multidisciplinárnu komisiu, ktorá by problematiku detenčného ústavu opätovne prehodnotila a súčasne pripravila také kvalifikované odborné výstupy, ktoré by mohli byť základom pre vybudovanie funkčného detenčného ústavu.  

 

 

MUDr. Juraj Lexmann, predseda Asociácie súdnych psychiatrov Slovenska (ASPS)

MUDr. Elena Žigová, predseda Sekcie súdnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS

MUDr. Svetozár Droba, predseda Dozornej rady ASPS a podpredseda Sekcie súdnej psychiatrie SPsS SLS