Deti si zaslúžia bezpečnú školu, nie škrty - žiadame konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie v školstve

Akčné rodiny, o. z.,    Podkonice 321, 97613 Podkonice, IČO: 54 964 792

Vážený pán minister,

ďakujeme za vašu odpoveď z dňa 6. júla 2026. Napriek tomu, že oceňujeme vaše snahy o zlepšenie dlhodobo nepriaznivej situácie v školstve, vnímame ešte mnoho problémov, ktoré je potrebné riešiť a na ktoré už niekoľko rokov upozorňujeme.

Radi by sme upozornili na nedostatky v prevencii a riešení rizikového správania s dôrazom na šikanovanie. Vami spomínaná smernica č. 1/2025 bola predmetom nášho listu aj petície. Napriek tomu, že už pred jej prijatím sme žiadali o zlepšenie legislatívny v tomto smere, nevnímame, že by sa tak stalo. Najviac nás zaráža existencia dôvodov šikany. Máme za to, že žiadny dôvod neexistuje, tak to uvádzame aj v našej petícii. Akékoľvek označenie dôvodu na šikanu, či už ide o vierovyznanie, rasu, pohlavie, nosenie okuliarov, národnosť, či iné, hrozí sekundárnou viktimizáciou obete a v takomto významnom dokumente nemá čo hľadať. Hlavne ak ide o časť, v ktorej sa zavádzajú pojmy (termíny) používané v smernici.

Ohľadom riešenia už vzniknutej šikany taktiež vnímame chýbajúcu legislatívu ohľadom možnosti dočasného alebo trvalého vylúčenia zo školy aj u dieťaťa s povinnou školskou dochádzkou. Nehovoríme o zamedzení prístupu k vzdelaniu, ale o poslednej možnosti riešenia situácie bez toho, aby musela školu opustiť obeť. Pri vytváraní pravidiel takéhoto riešenia sme sa inšpirovali overenými a dlhoročnými postupmi pri riešení šikany v zahraničí. Nejde teda o novinku bez overenia účinnosti. Uvádzame súčasne prípady, v ktorých bola škola aj po využití všetkých dostupných možností bezmocná:

1.     Šikana žiaka prvého stupňa trvajúca takmer 4 roky – skupina žiakov na striedačku šikanuje chlapca už od 1. triedy základnej školy. Šikana je psychického aj fyzického charakteru – vyčleňovanie z kolektívu, ovplyvňovanie celej triedy, aby dieťa šikanovala, fyzické útoky začínajúce zaseknutými prstami v dóze na desiatu, pichnutie perom do ruky, uštvanie dieťaťa počas prestávky celou triedou, miznutie vecí a ich následné nájdenie na miestach, kde dieťa nebolo, hádzanie topánok do koša a záchoda, držanie chlapca dvoma ďalšími, pričom tretí ho kope do genitálií,... Prebehli zápisy, pohovory s rodičmi a triednou učiteľkou, riaditeľom, zriaďovateľom, zasadnutie výchovnej komisie, rodine hlavného agresora bolo uložené výchovné opatrenie a škola sa snaží využiť všetky dostupné riešenia. Agresor je však žiakom 4. ročníka ZŠ v obvodnej škole, rodičia sú nespolupracujúci a odmietajú situáciu riešiť, nie je pre nich motiváciou ani znížená známka zo správania, alebo iné výchovné opatrenia.

2.     Žiak šikanuje, ohrozuje a sexuálne obťažuje dievčatá roky, sú zaznamenané prípady škrtenia a vyhrážania sa učiteľom, iného žiaka zbil tak, že skončil v nemocnici. Stále je žiakom ZŠ. Školu ovláda strach všetkých detí pred ním. 5 rokov sa s ním pracuje aj pomocou psychológa a učiteľov, nepomáha. Hoci je nadpriemerne inteligentný, má sexuálne úchylky už od prvého ročníka, otcova záľuba v zbraniach a matkina opičia láska bez hraníc nepomáhajú v riešení situácie. Zastávajú dieťa, nech spraví čokoľvek a odmietajú situáciu riešiť.

3.     Dve deti šikanované na striedačku väčšou skupinou žiakov. Hlavný agresor si vyberá, kto bude jeho terčom, má ďalších posilňovateľov. Škola napriek riešeniu situácie viacerými spôsobmi nedokáže dieťa (7. ročník) zastaviť bez pomoci rodičov, ktorí situáciu berú ako bežné správanie chlapcov. Jedna z obetí už v súčasnosti prestúpila na inú školu.

To je len pár prípadov, ktoré sa k nám za posledné roky dostávajú, no sú ich desiatky. Taktiež by sme radi naviazali na túto tému v oblasti prevencie a intervencie rizikového správania. Preventívne a intervenčné aktivity sú bohužiaľ nedostatočné. Nejde o to, že by ich školy podceňovali, nemajú však na ne financie. CPP v súčasnosti síce tieto kompetencie majú a vedia ich pre školy bezplatne zabezpečiť, ale nakoľko sú personálne často poddimenzované, o dlhodobom a kontinuálnom pôsobení na rizikové kolektívy nemôže byť ani reči.

Sme radi, že ministerstvo má v pláne navýšenie počtu asistentov v nasledujúcich rokoch, vo vašom liste sme sa však nedozvedeli základné informácie, kedy a ako to chce urobiť. Nakoľko je dosť veľký rozdiel v chýbajúcich 17000 asistentoch a 772, o ktorých sa navýši počet budúci rok. Súčasne vnímame, že navýšenie počtu asistentov sa dotýka prevažne materských škôl, často na úkor ZŠ a špeciálnych škôl. V MŠ boli a sú asistenti veľmi potrební, ich počet by sa mal teda navyšovať samostatne a nebrať ich z iných stupňov vzdelávania. Nechápeme tiež, prečo neboli do tabuľky 3 v rámci metodiky na prideľovanie asistentov na ZŠ zaradení aj žiaci a PAS bez MP. Takíto žiaci nemajú inú možnosť ako sa vzdelávať, iba v bežných školách alebo v školách presne na to určených. Tých je však na Slovensku málo, často sú súkromné a hradené rodičmi, nie všetci však majú na to prostriedky. V prípade žiakov s PAS bez MP často dochádza k diagnostike až po zaškolení, najmä pre množiace sa problémy s adaptáciou. Bez asistenta to zvyčajne nezvládnu, nakoľko ten im hlavne pomáha pri zvládaní sociálnych situácií, ktoré môžu vyvrcholiť afektívnym správaním. V prípade podpory PA sa zvyčajne takýto žiak postupne adaptuje a dokáže zvládať školu s oveľa menším množstvom kritických situácií. V dospelosti pri správnom prístupe môže byť pre spoločnosť veľkým prínosom. Potrebuje však pomoc a podporu, najmä v škole. Reálne prípady, ktoré sa na nás obrátili:

1.     Mám syna na autistickom spektre bez mentálneho postihu. Z dôvodu že základné školy nemajú dostatočný počet asistentov, ale aj škola nedodržuje podporné opatrenia - tlačí na výkon syn má dva roky po sebe dlhodobé zdravotné problémy ( bolesti brucha, problémy so spánkom, depresie) som nútená odísť na domáce vzdelávanie. Paradoxne škola to nechce povoliť, hoci doteraz syna stále posielala do špeciálnej školy, čo by pre mňa znamenalo, buď sa presťahovať a 50 kilometrov ďalej, čo si neviem predstaviť, keďže žijem z opatrovateľského príspevku, alebo dať syna falošne diagnostikovať na mentálny postih, keďže blízkom okolí sa nachádza iba škola pre autistov s mentálnym postihom. Podpisujem, lebo trvám na tom, aby všetky deti so špeciálnymi potrebami mali už teraz zabezpečený taký počet asistentov, aký je treba, teda 28 000 na celú krajinu. Nemôže medziročne pribudnúť iba 750 úväzkov, keď nám počet autistických detí a deti so špeciálnymi potrebami rastie omnoho rýchlejšie. Nemôže sa znížiť počet školských psychológov keď už teraz detská psychiatria rieši iba neodvrátiteľné ťažké stavy a keď sa čaká na pedopsychiatra rok.

2.     Dieťa s potvrdeným nadaním, ale aj poruchou autistického spektra a ADHD. Už 8. rok navštevuje bežnú školu, ale mimo obvodu, nakoľko ako prvák bol šikanovaný učiteľkou. Bol vzdelávaný čiastočne samostatne s PA na prvom stupni. Na druhom stupni je už vzdelávaný celý čas v triede, no má skrátený čas v škole na max. 5 hodín a jeden deň sociálneho voľna. Bez pomoci a podpory asistenta školu nezvládne kvôli problémom v sociálnych situáciách. Riaditeľ školy, ktorej bol znížený počet asistentov sa vyjadril, že nedokáže dieťaťu zabezpečiť PA na budúci rok, napriek tomu že už bude deviatak.

Dieťa to bez toho nezvládne a rodičia budú školou tlačení na vzdelávanie doma. Napriek tomu si rodičia uvedomujú, že škola robí, čo môže a navštevujú ju aj ďalšie deti so ZZ a ŠVVP, ktoré potrebujú asistenta. Žiadne dieťa však nemôže mať zamedzený prístup k vzdelávaniu, je to porušenie jeho ľudských práv.

3.     Dala som lekársku správu od pedopsychiatra škole s citlivými údajmi, týkajúcich sa nielen dcéry ale aj celej rodiny, na moju 13 ročnú dcéru s PAS v normointelekte v ZŠ, ktorá potrebuje asistenta na 100% nie kvôli učeniu, ale práve z dôvodu diagnózy. Škola asistenta získala, ale dcére ho odobrali a dajú ho deťom, ktoré majú problém s učením, ale lekársku správu nemajú. Pritom s asistentom dcéra napredovala, vďaka nemu urobila pokroky , dokázala obsedieť na vyučovaní a teraz keď už asistenta mať učiteľ nebude, zase môžem suplovať učiteľov a ich hodiny ja, pracujúca matka, samoživiteľka, lebo ju zo školy budú preťaženú posielať domov (už sme aj to zažili). Z akého dôvodu rušia to, čo fungovalo? Som zúfalá.

Vo svojom liste súčasne píšete, že ste za odborný dialóg s každým komu záleží na Slovensku a slovenskom školstve. Veríme, že je to prísľub lepšej komunikácie, nielen s nami, ale aj s ďalšími organizáciami. Veríme, že ak si detailne prečítate naše požiadavky v petícií (a odporúčame vám prečítať si aj komentáre signatárov) dokážeme nájsť spoločne riešenie problémov v nej spomenutých. Naše požiadavky sú položené na praktických skúsenostiach nás, iných odborníkov aj rodičov detí, ktoré sú často obeťou nedostatočných opatrení. Z toho dôvodu a najmä ako hlas vyše 1400 rodičov, učiteľov, či iných odborníkov požadujeme splnenie našich požiadaviek a otvorenú diskusiu k ďalších otázkam a problémom v školstve.

Súčasne ešte uvádzame otázky, ktoré sme sľúbili odovzdať vám od našich signatárov, ktorí takto reagovali na váš list:

a)     Ak ministerstvo tvrdí, že podpora duševného zdravia je prioritou, prečo školy stále hlásia nedostatok psychológov a špeciálnych pedagógov?

b)     Aké konkrétne výsledky priniesli nové opatrenia na zníženie šikany na školách?

c)     Ako bude ministerstvo merať úspešnosť preventívnych programov, ktoré spomína? Prečo sa stabilné financovanie podporných opatrení zavádza až od roku 2026, keď bola potreba známa už dlhšie? Budú finančné prostriedky uvedené v texte postačovať na pokrytie potrieb všetkých škôl na Slovensku?

d)     Ako sa zabezpečí, že menšie alebo vidiecke školy budú mať rovnaký prístup k odborníkom ako školy vo veľkých mestách?

e)     Čo sa stane, ak počet žiakov so špeciálnymi potrebami bude rásť rýchlejšie, než sa plánuje navýšenie personálu?

f)      Prečo text neuvádza konkrétne údaje o tom, koľkým školám už opatrenia reálne pomohli? Ako ministerstvo zabezpečí, aby nové metodické usmernenia nezostali iba na papieri, ale boli aj dôsledne uplatňované?

g)     Aké sú riziká pre školy počas prechodu financovania z európskych fondov na štátny rozpočet?

h)     Ako bude ministerstvo riešiť situáciu, ak sa plánované navýšenie počtu asistentov nepodarí personálne obsadiť?

i)       Prečo text zdôrazňuje plánované opatrenia viac než konkrétne dosiahnuté výsledky?

j)       Existujú nezávislé analýzy alebo hodnotenia, ktoré potvrdzujú účinnosť opísaných opatrení?

k)     Ako ministerstvo zaručí, že financovanie zostane stabilné aj po zmene vlády alebo hospodárskej situácie?

l)       Ak školy už dnes zápasia s nedostatkom odborníkov, prečo sa významná časť zmien odkladá až na rok 2026?

m)   Bude sa dať požiadať o navýšenie úväzku pre PA?

n)     Aké sú presné počty PA na základných školách a materských školách samostatne. Aj s porovnaním s predchádzajúcim rokom. Tam bude asi najlepšie vidieť, či navýšili celkovo aj na ZŠ aj v MŠ, alebo zobrali zo ZŠ a prehodili na MŠ..

o)     Ako ma dieťa ktoré má od pedopsychiatra a CPP uznané, že potrebuje asistenta na 80% vyučovacích hodín, zvládať klasickú ZŠ, keď škola mu vie poskytnúť asistenta na 2 vyučovacie hodiny týždenne? Jednu hodinu matematiky a jednu hodinu slovenčiny. Katastrofa. Vďaka Bohu za triednu pani učiteľku s porozumením a ochotou. Prečo to tento štát nevie zariadiť a pomôcť týmto deťom, aby mali šancu na bežné vzdelanie?

p)     Prečo nám berú asistentov namiesto toho, aby ich schvaľovali?

q)     Prečo odoberajú školy asistentov pre naše deti asperger /pas, prečo nie sú jasné stanovené opatrenia pre naše deti a práve preto prepadajú sitom školským alebo končíme na ivp ...lebo škola ich nezvláda.

r)      Prídete si vyskúšať učenie do tried, kde je 25 žiakov a kde sú deti s rôznymi potrebami a asistent nie je?

s)      Nás by len zaujímalo, že prečo CPP zdržiavali správy žiakov pre školy, aby sa nedostali do kalkulácie paušálu asistentov a odborných zamestnancov...komu má táto metodika pomôcť? Lebo deti, ktoré pomoc potrebujú ju dostanú, pri znížených počtoch podporných tímov, vo veľmi oklieštenej forme...

t)      Prečo nezohľadnili pri priraďovaní asistentov, novovzniknuté triedy...máme o tri triedy viac ako minulý rok a máme o dvoch asistentov menej plus ďalšie tri nové triedy...takže nám chýba 5 pedagogických asistentov. Prosím vás u žiakov s autizmom aj vo vyšších ročníkoch je potrebné mať pedagogického asistenta.. Žiaci sú zaškolení...ale zohráva puberta, žiaci majú neskutočnú silu, bývajú agresívni....je to nešťastne rozhodnutie bez podrobnejšieho preštudovania ...to isté žiaci s autizmom bez mentálneho postihnutia. Ak mám poskytnúť žiakom rovnaké vzdelanie, tak to nedokáže obsiahnuť len pedagóg, je tam potrebná podpora pedagogického asistenta...z CPP máme vyjadrenie ,že ho potrebuje...z ministerstva v usmerneniach, že nie ..

u)     Sľubovali do každej triedy nad 17 deti asistenta kde sú. Na ZŠ 5 deti s diagnózou a odsúhlasia im asistenta na pol úväzku. 

S pozdravom

PhDr. Kristína Homolová

Mgr. Veronika Jarabek Poláková, PhD

a viac ako 1400 signatárov našej petície

Platená reklama